ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď sme dňa 28. marca boli v Brucku, kapitán prikázal, aby nám oznámili, že sa musíme plaviť po rieke, aby sme mohli chytrejšie i ľahšie pokračovať. A preto treba, aby sme zložili a zozbierali peniaze — desať toliarov^[76] a on je ochotný doplatiť //majiteľovi lode// ostatok. Pretože niektorých olúpili o peniaze, ťažko sme dali dovedna desať nemeckých zlatých. Najali teda loď, na ktorej sme z Brucku po rieke Mura doplávali za tmy do Grazu. Keď sme však nastupovali na loď, ubytovateľ Sojka zbil mnohých až do krvi, najmä Otrokócziho.^[77]

//Keď sme vystúpili na prvú rovinu nad mestom, uvideli sme lastovičky.// Tu nás zošikovali do gliedy^[78] ako vojakov a viedli //cez mesto// do hostinca. Ľudia sa tomu všade čudovali.

//Na celej ceste sme sa neobčerstvili jedlom tak ako v Grazi.// V hostinci kapitán dovolil, aby sme si zadovážili všetko: kyslú kapustu, pečenú teľacinu i hovädzinu, //a to za neveľkú cenu//. Ale táto hostina bola predzvesťou budúceho hladovania.

Keď sme večer jedli, pristúpil k nám kapitán, veľa rozprával a povedal: „Hľa, kam ste sa dostali a kam sa ešte dostanete pre svoju zatvrdilosť a zanovitosť!“ Samuel Nikletius povedal: „Urodzený pane, trpíme nevinne. Boh vie najlepšie, že sme nikdy neboli vzbúrencami, ani sme sa nestali nevernými Jeho Veličenstvu.“ Na to povedal kapitán: „Netrpíte pre vzburu, ale pre zaťatosť, lebo nechcete podpísať ani na také veľké naliehanie!“

//Tu najali aj druhú loď, aby sa vmestili aj ostatní vojaci.//

Keď nás viedli ráno na loď, akísi kupci mlčky vtisli do ruky niektorého väzňa — jeden zlatku, druhý mešec s desiatimi toliarmi, aby to nevideli vojaci. Rozprával nám o tom aj dobrodinec Juraj Hagen v Norimbergu. Ale väzeň sa o prijaté peniaze nerozdelil s nikým alebo iba s nemnohými. Nepochybne o ne prišiel pri prísnej prehliadke v Terste.

Mesto Graz^[79] však nemá len utešený vzhľad, ale je aj dobre opevnené a hmýri sa ľuďmi rozličných národov. Dolinu ohraničujú strmé skaliská, ale smerom k mestu sa tiahne utešená rovina, cez ktorú sa pomaly plazí rieka Mura. Nad mestom je ihlancovitá skala, ktorá umelecky a majstrovsky predstavuje Kristovo umučenie. Z oboch strán možno na ňu vystúpiť po schodoch. Má malinké, ale veľmi pekné kaplnky. Uprostred sa vypína zámok. Okolo vrchu leží veľkolepé mesto s prepychovými budovami. Vrch tu i tam zavlažujú vody.

Z //Grazu// sme plávali 28. marca šesť míľ po rieke Mure až do Ehrenhausenu. //Keď sme sa plavili, videli sme okolo rieky, najmä pri Grazi, čriedy danielov a jeleňov.// V Ehrenhausene sme strávili noc. Tu sa nám stratili dvaja vojaci, ktorí odišli tajne v noci. Jeden bol z vatry. Ehrenhausen leží z tamtej strany Mury, — celkom na brehu, kým z tejto strany smerom na východ leží Chorvátsko. Je tam málo domov, ale zato na vrchu, ktorý sa vypína nad mestom, čnie zámok.