ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Do Benátok^[208] sme prišli 16. septembra ráno. Bolo to v deň, keď uvádzali do úradu prokurátora sv. Marka. Volal sa Hieronymus Justinianus. Prokurátor zaujíma druhé miesto po dóžovi, ktorý je najvyšším predstaviteľom republiky. Prokurátora zvolili v nejakom chráme a senátori mesta ho s veľkou //slávou// a nádherou uvádzali do chrámu sv. Marka.

Mali sme možnosť prezrieť si akoby jediným pohľadom to benátske bohatstvo ospevované po celom svete. Ulice sa totiž jagali a žiarili len zlatom, striebrom, drahokamami, perlami, purpurom, batistom a všetkými drahocennými vecami, ktoré sa náročky vystavovali očiam. Senátorov bolo okolo dvesto. Všetci (aj sám prokurátor) boli oblečení do červeného batistu a mali široké rukávy, ktoré viseli až po zem.

Šľachtici a právnici nosia čierne šaty splývajúce po zem. Rukávy sú uprostred veľmi široké, otvory na nich úzke. Hoci by mohli nosiť hodvábne klobúky, majú ich podľa nejakej obyčaje z vlny a na spôsob uhorských klobúkov, ktoré robia krajčíri z látky: jedna strana je preliačená dnu a okraj plstený. Keď panie idú na takú verejnú slávnosť, zakrývajú si tvár čiernou hodvábnou maskou. Robia to aj mnohí muži, lebo jedni pred sebou držia masky žiab, iní vtákov, ďalší svíň a podobne, čo je vzhľadom na urodzenú krv veru ošklivé. Namiesto pozdravu sa pobozkajú na tvár. Ak sa niekto chce uponížiť, tak chytí koniec priateľových šiat a priloží si ho k ústam.

Keď prichádzajú lode do Benátok, v ústrety im ide veľa lodičiek, nazývaných gondoly. Ak niekto chce chytrejšie vojsť do týchto či tamtých mestských ulíc a zaplatí, odvezú ho tam, lebo čím väčšia loď, tým neskoršie sa //kanálmi// priblíži k mestu. Morskí strážcovia //tridsiatku// však hneď prezrú dva i tri razy celú loď.

//A teraz niečo o meste Benátkach.//

Benátky sa nevolajú bez príčiny divadlo sveta, verejné trhovisko zemského okršleku. Naozaj sú nesmierne veľké aj nádherné. V obvode merajú osem míľ. Od pobrežia ležia päť míľ v mori. Majú okolo štyridsať menších ostrovov. Možno ich prejsť pešo i na loďkách, ktorých je plno vo všetkých uliciach. Volajú sa gondoly. Sú to menšie loďky. //Podaktoré z nich poháňa jeden človek.// Ráta sa ich na osemtisíc. Uprostred majú stolík, okolo lavice pokryté látkou. V priestore všetkých ulíc, kadiaľ inak chodia vozy, je more. Okolo stien sú kamenné mosty. Obyvatelia majú gondoly priviazané o brány ako oslice a idú si, kam sa im zachce. Kto nemá na to sluhov a vlastné loďky, nájde ich na každom mieste a ihneď si ich môže najať. Vo vode je totiž väčšia časť mesta než na ostrovoch. Mostov vedúcich z jednej ulice do druhej možno narátať štyristopäťdesiat. Cez mesto je umelo urobený prieplav Canal Grande, dlhý dvetisícpäťsto krokov, široký štyridsať krokov. Má jeden kamenný most, ktorý si v Benátkach zasluhuje najväčší obdiv. Je taký dlhý, že pod ním prejdú aj oproti idúce galeje. Nepodopierajú ho nijaké piliere, lebo pozostáva z jedinej klenby. Všade okolo Benátok sa rozprestiera more a pobrežie — ako sa už povedalo — je z jednej strany vzdialené päť //italských// míľ.

Je tu šesťdesiatdva farských chrámov, štyridsaťjeden kláštorov (z nich sedemnásť mužských), sedemnásť špitálov, osemnásť kaplniek. Na jednom mieste sa nachádza chrám sv. Marka, palác sv. Marka a radnica. Chrám sv. Marka je celý z mramoru, vnútri čudesne vyzdobený farebnými mozaikami na zlatom podklade. Dlážka, po ktorej sa chodí, je urobená z malinkých kúštičkov porfyritu a mramora, zostavených do obdivuhodných obrazcov rozmanitej farby, akoby ihlou vyšitých. Nachádza sa tu tridsaťšesť mramorových stĺpov. Nad hlavným oltárom je vypuklá umelecká práca zo serpentinitových kamienkov, ktorá predstavuje príbehy zo Starého a Nového zákona. Za oltárom stoja dva priesvitné stĺpy, akoby boli zo skla. Po oboch stranách oltára sú chóry: vpravo pre kňaza čítajúceho Sväté písmo, vľavo pre hudobníkov. Nad bránou chrámu sa nachádzajú dva Vespasianove bronzové kone, zhotovené v Ríme po jeho návrate z Jeruzalema. Konštantín ich preniesol do Konstantinopola a po jeho dobytí ich dal Benátčanom. Veža stojí oddelene od chrámu. Meria osemdesiatosem stôp a každá jej strana je široká štyridsať stôp. Schody má tak majstrovsky urobené, že cisár Fridrich po nich vystúpil na koni až k streche a zase tak i zostúpil.

V deň sv. Marka sa pri hlavnom oltári vystavuje poklad sv. Marka, ktorý je v chráme, to jest: dvanásť zlatých korún, práve toľko zlatých kabátcov, vykladaných perlami a drahými kameňmi, zlatý oltárny stôl, vysádzaný drahými kameňmi, šesť zlatých krížov ozdobených drahými kameňmi a gemami, dve zlaté kadidelnice a niekoľko strieborných, rozmanité chrámové náčinie a nádoby, najmä kalichy zhotovené z drahých kovov a predovšetkým kameňov, achátová nádoba naplnená perlami, dve perly veľké ako dubové žalude, nesmierne veľký rubín, dva mešce plné tých najdrahších kameňov, monštrancie, svietniky, ornáty, kniežací klobúk oceňovaný na dvestotisíc dukátov. Okrem tohto pokladu je tu aj štátny poklad.

Najprv treba hádam obdivovať arzenál (zbrojnicu), ktorý meria v obvode dve italské míle. Nie je možné uviesť všetko, čo sa v ňom nachádza. Dá sa rozdeliť do pätnástich miestností. Prvá má uhorské kopije, meče, krátke meče a iné //uhorské// zbrane, ktoré používajú Benátčania proti Francúzom. Druhá obsahuje okolo sto veľkých diel, ktoré sa volajú kartúny. Tretia je najväčšia a vyrábajú sa v nej drevené veci potrebné pre lode. V štvrtej je okolo tristo veľkých poľných diel. V piatej sa nachádza štyristo veľkých diel pre vojnové lode. V šiestej je veľa všelijakých gúľ, ale i mnoho diel na kolesách alebo ležiacich na zemi. V siedmej sú ukoristené turecké zbrane, delá, pušky a zástavy a iné veci. Ôsma je vesláreň, to jest miesto, kde sa zhotovujú vesla. V deviatej sa nachádza okolo sedemdesiattisíc halapartní a kopijí a nespočetné množstvo poľných pušiek pre pešiakov. V desiatej je veľa žien, ktoré robia iba lodné plachty. Jedenásta je veľká miestnosť, v ktorej sa opatrujú lodné plachty. V dvanástej sa nachádzajú tisícky povrazov a lán. V trinástej leží veľký počet vesiel zhotovených pre galeje. V štrnástej je obrovská loď urobená zo zlata a striebra, umelecké a nádherné dielo, ktoré sa volá Bucentauro. Na takej benátsky //knieža alebo// dóža vypláva v deň Vstúpenia Krista na more a zasnúbi sa s morom tým, že hodí do jeho vôd prsteň. V pätnástej sa nachádzajú galeje, ktoré ešte nie sú celkom dohotovené, ale sú tak pripravené, že sa môžu za niekoľko dní všetky zveriť moru. V arzenále neprestajne pracuje tisícpäťsto ľudí. Nikde sa nehlása taká veľká moc Benátčanov, akú možno vidieť hoci v jednom arzenále. Je to naozaj ohromujúca a obdivuhodná vec.

Vynechám drobnosti, ktoré sa dali vidieť na slávnostnom uvádzaní. Boli tu panny a mládenci ozdobení ozajstnými zlatými stužkami, levy z veľmi drahých kovov, dvojhlavé orly z ozajstných perál atď. Zlatníci mali všade kusy zlata vážiace niekoľko libier. Striebro sa vystavovalo v takom veľkom množstve ako u nás železo. Bolo počuť ohromujúce výbuchy diel na mori, vidieť preteky veslárov, jedinečnú šikovnosť ľudí na mori. //Mnohí boli pestro oblečení a vycifrovaní.// Kto sa z nich lepšie pretekal //v loďkách// na mori, odniesol si stanovenú odmenu. A bolo ich niekoľko tisíc. Nazdávam sa, že nepriateľ na zemi nemôže nikdy tak chytro napadnúť svojho protivníka a obkľúčiť ho, ako to urobili tí plavci na mori. Cesty boli po dĺžke pokryté kobercami, posypané rozmanitými kvetmi. A na oboch stranách ciest, ale i zhora postavili zo stromčekov na obdiv podlubia a iné veci. Treba poznamenať, že to bol pekný pohľad, keď rozličné národy, ako Nemci, Uhri, Itali, Francúzi, Angličania, Poliaci, Švédi, Holanďania, Turci, Tatári a iní, veľmi nádherne oblečení, vedno kráčajúci, pozdravovali prokurátora, na ktorého počesť sa konala celá tá veľkolepá výprava šiat, čo mali oblečené tí mládenci.

//Ustavične sme si vybavovali v Benátkach svoje veci.// Keď sme sa ubytovali v hostinci pri padovskom prístave — v krčme U slnka a nabažili sme sa toho divadla, pátrali sme po tých, ku ktorým sme boli odporúčaní. Mohli sme sa s nimi rozprávať iba nasledujúceho dňa. Poradili nám, aby sme sa vydali na cestu. Pýtali sa nás na peniaze. Keď zistili, že ich máme nedostatok, sľúbia pomoc. Zavolajú ctihodného pána Jána Fabricia, nášho utajujúceho sa krajana, kazateľa slova božieho, s ktorým sme sa priateľsky a obšírne porozprávali. Radia, aby sme nešli cez Forum Julii^[209] smerom na tirolské kniežatstvo, lebo tam by to bolo sotva bez nebezpečenstva, ale aby sme sa //v tento deň// vrátili na lodi do Padovy, že pošlú za nami do //nášho// hostinca človeka, ktorý prinesie peniaze, zdravotné listiny a návod, kadiaľ máme ísť (mali sme totiž ísť cez Helvéciu). A sľúbili, že nás budú odporúčať najprv do Bergama, potom do Zürichu, čo sa aj stalo poštou.

Vrátime sa do prístavu a vyzeráme loď, čo pôjde do Padovy. Naobedujeme sa v krčme a keď sa pripravujeme na cestu, príde od patrónov starec, ktorý ovláda nemeckú reč. Donesie nám peniaze: osem benátskych dukátov, to jest deväť a pol rakúskych florénov.^[210] //Dukát je tu strieborná minca,// čo má hodnotu stodvadsať soldov alebo šesť lír. Donesie aj opis cesty a zdravotnú listinu tohto znenia:

NOS SUPRAPROVISORES et provisores salutis Venetiarum

OKRÍDLENÝ LEV^[211] ZNAKY SPRAVODLIVOSŤ MEDZI DVOMA LEVMI

vA qualunque Excellentissimo Magístro et a cadauno a cui appartiene, si fa publica et indubitata fede qual mente, si parteno di questa inclita Citta di Venetia, sana per la gratia di nostro sig: Dio et libera a da ogni sospetto di mal contagíoso per l’ infra scritto legno con le sotto persone, con Robbe, o Mercantie, o senza come sara qui annottato, alli quali doue capiteranno se li puo dar libera et sicura prattica.

In quorum fidem etc. Gjanni Sipser

Datum ex officio die 19. sept. Ao. 1675. Franciscus de Franciscis. officius salutis not.

*

(MY NADDOZORCOVIA a dozorcovia zdravia v Benátkach

OKRÍDLENÝ LEV ZNAKY SPRAVODLIVOSŤ MEDZI DVOMA LEVMI

Ktorémukoľvek vznešenému úradu a každému, komu to prislúcha, verejne a súčasne nepochybne sa dáva na známosť, že ten, kto odchádza z tohto slávneho mesta Benátok, je z milosti nášho Pána Boha zdravý a bez akéhokoľvek podozrenia z nákazlivej choroby podľa svedectva dolupodpísaného patričnými osobami, a to aj s osobnými vecami a tovarom alebo aj bez nich, ako to bude tu poznamenané; a kamkoľvek príde, môže sa mu dať voľný a bezpečný vstup.

Na pravdivosť toho atď. Gjanni Sipser

Dané úradne dňa 19. sept. roku 1675. Franciscus de Franciscis, notár zdravotného úradu.)

Spomenutý starý Nemec doniesol okrem toho aj nasledujúci opis cesty, ktorý spísal Ján Baptista Schorcio:^[212]

Padova, //z Benátok do Padovy// — 25 //italských// míľ, Vincenza //z Padovy// — 18 míľ, Verona — 30 míľ, Peschiera — 15 míľ, Brescia — 25 míľ, Bergamo — 32 míľ.

CAUTELA: Quantum autem potestis, effugite urbium diversoria, et praeprimis 4. et 5., cum sint fortalitia, et eo magis exposita importunis sciscitationibus; nec deerunt oppida commoda. Ad ultimum ubi perveneritis locum, suppeditabunt abunde amici, quibus estis commendati, qua via ulterius eundum, ita ut Tigurum, vulgo Zürig veniatis commode. Et si quid nummorum deest, etiam persolvent necessarios. Tiguri vos commendabit amicus quidam aliis bonis viris, qui etiam de vestra incolumitate erunt solliciti. Deus autem vos ubique concomitetur sua sancta custodia, et hae quidem lineae penes vos tuto asserventur quaeso. Et quidem litteras illas commendatitias requiretis inter amicos manus Johannis Conradii Pestoluzii et fratrum, quibus illas cum primo tabellione transmittam. V.

*

(UPOZORNENIE: Vyhýbajte sa, nakoľko len budete môcť, krčmám v mestách, a najmä v štvrtom a piatom, lebo sú to pevnosti, a tým väčšmi vystavené bezohľadnému sliedeniu. Nebudú však chýbať ani vhodné mestá. Keď prídete na posledné miesto, pomôžu vám výdatne priatelia, ktorým vás odporúčame (dal nám aj krátke odporúčanie pánu Pestoluziovi^[213] v Bergame), ktorou cestou treba ísť ďalej, aby ste prišli pohodlne do Tigura, ľudovo Zürichu. A ak vám budú chýbať peniaze, dajú vám, koľko budete potrebovať. V Zürichu vás bude odporúčať jeden priateľ iným dobrým mužom (bol to Mikuláš Zaffius,^[214] o ktorom bude reč ďalej), ktorí sa budú tiež starať o vašu bezpečnosť. Boh nech vás však všade sprevádza svojou svätou ochranou. A prosím, aby sa tieto riadky v bezpečí u vás uchovali. A tie odporúčajúce listy však hľadajte v priateľských rukách Jána Konráda Pestoluzia a bratov, ktorým listy pošlem po prvom poslovi. Zbohom.)

Potom sme zaplatili v krčme a takto vystrojení sme odchádzali už za tmy, aby sme sa dostali na loď. V Benátkach sme strávili dva dni a jednu noc. A hľa, v predizbe nám náhodou kráča oproti //vznešený// doktor Mikuláš Zaffius, ktorý sa na nás vypytuje, a prejavujúc veľkú láskavosť a radosť, vraví: „Nevolá sa jeden z vás Tobiáš?“ Keď ohúrení zapierame a vravíme, že prichádzame z Ríma, ostane trochu zmätený a začne ustupovať. Boli s ním ešte traja: jeden z oddielu terstských väzňov, kalvínsky duchovný Beregszászi,^[215] Ján Genantius z Engadinu v Récii a ďalší takisto z Récie. //Pán Mikuláš Zaffius, hoci povolaním lekár, bol tam tajným duchovným reformovaných.// Naliehali na nás, aby sme prezradili, či sme z Uhorska. Keď sme to konečne priznali, odprevadili nás na loď. Pretože však nebola ešte pripravená, vošli sme na pol hodiny do krčmy, kde nás pekne hostili v priateľskom rozhovore. Tí dobrí muži želeli, že nevedeli prv o nás. //Naši páni patróni im to totiž neskoro oznámili./ Potom pán doktor Zaffius napísal v krčme dva odporúčajúce riadky svojmu priateľovi v Padove, ktorý takisto vyznával reformovanú vieru. Neskôr sme ho aj vyhľadali u nemeckej Žofie.^[216]

Spomenutý uhorský kalvínsky duchovný sa však dostal jediný z väzňov do Benátok, a to takto: Tretí mesiac po nás poslali do Itálie aj ostatných väzňov z ďalších pevností s inými vojakmi. Keď sa však plavili po mori a nepozdravili Benátčanov, Benátčania ich zadržali. Oficierov oddelili od vojakov, a preto mnohí vojaci sa roztratili. Väznených kazateľov poslali do mesta Jeho Veličenstva — do Terstu. Hoci šlo o kazateľov kalvínskeho náboženstva (nášho tam boli len traja), benátski kupci na to nedbali, dohodli sa s generálom a zložili za nich polovicu peňazí — päťsto toliarov. Generál sľúbil, že kazateľov prepustí a pre väčšiu hodnovernosť poslal do Benátok Beregszásziho ako rukojemníka. Ale generála zavolali do Viedne a keď sa tam zdržiaval, väzňov neprepustili, ale poslali ich potom do Boccari^[217] a tam ich vo väzeniach rozmanite sužovali. Napokon na zákrok saského kurfirsta^[218] prepustili piatich. Ostatní sa stali odpadlíkmi.

So žiaľom sme sa vymanili z objatia svojich hostiteľov, pričom spomenutý dobrotivý a láskavý muž, pán Zaffius, nás pobozkal podľa benátskeho zvyku. Potom nás zaviedli na loď.

Plavili sme sa celú noc a 18. septembra ráno sme znova prišli do Padovy.