Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ján Simonides:
Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Zuzana Šištíková, Iveta Štefániková, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 147 | čitateľov |
V šiestu nedeľu po Veľkej noci roku 1678 som sa pohol s pekármi z Zittau do Vratislavi a stadiaľ zasa s pánom Simonidesom do Pruska.
V Sliezsku sme prešli predovšetkým tieto mestá: Milicz (vzdialený 8 míľ od Vratislavi) a Zduny (vzdialené od Milicza 2 míle).
V Poľsku sme šli do Kożminu (vzdialený 2 míle od predošlého mesta) a Jarocinu (2 míle), kde sme konečne prešli cez rieku Wartu. Pán Simonides sa v nej poumýval. Mesto Jarocin je od Warty vzdialené tri míle.
Potom sme prišli do Powidze (6 míľ od Warty), ktorá leží nad jazerom dlhým tri míle. Je v ňom veľa rýb a rakov.
Stadiaľ sme sa pobrali do Strzelna (4 míle).
Keď sme šli ďalej, po pravej strane sme zanechali zámok Kruszwicu, kde myši zožrali kráľa.[362]
Prešli sme ďalej cez Inowrocław (2 míle), skadiaľ nás akýsi žid zaviezol na voze cez Gniewkowo (2 míle) do Toruňa (3 míle). Od Gniewkowa po Toruň[363] sa tiahnu lesy dlhé tri míle.
Do Toruňa v Prusku sme prišli 4. júla (to jest v pondelok po štvrtej nedeli Trojičnej). Zdržali sme sa tam takmer týždeň. Akýsi človek tu vošiel do Visly, ktorá tečie okolo, aby sa poumýval, ale hneď sa utopil. Našli ho a pochovali až na tretí deň.
V torunskom chráme Blahoslavenej Panny Márie je pod krížom napísané:
Ita mea me pietas ligno confixit in alto. Hic me solus amor, non mea culpa tenet. * (Na toto drevo hor moja láska ma pribila pevne. Tu ma nedrží vina, láska len drží ma tu.)
Za odvezenie z Vratislavi do Toruňa sme kočišom obaja zaplatili po päť ríšskych florénov, za stravu jeden ríšsky florén.
Pretože som ochorel, nešli sme už do ďalších miest, ale z Gdanska sme sa vrátili do Vratislavi.
Najali sme si voz (obaja po sedem ríšskych florénov) a 15. júla sme sa pohli a nastúpili cestu z Gdanska. Veľkú láskavosť nám tu preukázal pán Benedikt Homrichsdorff, mladý kupec, chudobný, ale štedrý. Pochádzal z Vratislavi. Poskytol nám dva ríšske florény na cestu, lôžko a sprevádzal nás, keď sme šli cez Szkoty.[364] Boh nech mu to odplatí a takisto aj ostatným dobrodincom, ktorí nám pomohli v najväčšej núdzi!
Ďalej sme prešli cez tieto mestá: Starogard (vzdialený 6 míľ od Gdanska, rieka Zür[365]), Bremburg[366] (6 míľ), Bydgoszcz (6 míľ, rieka Brda) a Inowrocław.
Dňa 23. augusta sme sa z Inowrocława vrátili do Vratislavi, a to tou istou cestou, ktorou sme tam išli a putovali. Pretože moja choroba ešte neustúpila, dva týždne ma liečil doktor. Keď som bol už vo Vratislavi, prišiel list od brata Pavla Majora o smrti panej svokry.
V mojej najväčšej biede prišla do Vratislavi nad všetko očakávanie moja manželka s dvoma bratancami, Danielom Krmanom[367] a Jánom Domkovičom,[368] a s príbuzným Andrejom Sartoriom,[369] ba aj s mojou dcérou Alžbetou. Privítal som ich 15. septembra v krčme U zlatého meča.
[362] zámok Kruszwica, kde myši zožrali kráľa — biskupský zámok v poľskom meste Kruszwica, z ktorého ostala len 30 m vysoká Myšia veža (vlastne Mýtna veža). Podľa povesti bájny poľský knieža Popiel II., ktorý dal otráviť svojich strýkov, musel ujsť na ostrov do drevenej veže, kde ho zožrali myši, ktoré vyrástli z tiel otrávených strýkov.
[363] Toruň — mesto, ktoré má radnicu (1393), chrám Panny Márie (13. — 14. stor.) a i.
[364] Szkoty — predmestie Gdanska
[365] rieka Zür — Czier?
[366] Bremburg — Bromberg? (Bydgoszcz?)
[367] Daniel Krman — (28. 8. 1663 Omšenie — 23. 9. 1740 Bratislava), syn Daniela Krmana st., po štúdiách na Slovensku (Sobotište, asi 1669 — 1674, Ilava — asi 1674, Trenčín, asi 1675, Diviacka Nová Ves, asi 1675, 1680 — 1681, a Obdokovce, asi 1676) a v cudzine (Vratislav, 1678 — 1680, 1681 — 1682, Lipsko, 1682, a Wittenberg, 1682 — 1683), ev. rektor (Ilava, 1684, a Mošovce, 1684 — 1687), ev. farár (Turá Lúka, 1687 — 1690, Myjava, 1690 — 1699, 1700 — 1704, 1711 — 1729, Žilina, 1704 — 1708, a Bardejov, 1709 — 1710) a superintendent (1706 — 1708), ktorý bol prenasledovaný a väznený (Čachtice, 1699) a zdržiaval sa i v exile (napr. v Zittau, Wittenbergu a Berlíne, 1699 — 1700). R. 1707 ho poverili, aby šiel s náboženským posolstvom za švédskym kráľom Karolom XII. (1682 — 1718), ktorý bojoval v Bielorusku proti cárovi Petrovi Veľkému (1672 — 1725). Po vybavení poslania (1708 — 1709) sa musel skrývať na viacerých miestach (napr. v Bardejove, Prešove a Podlužanoch, 1710 — 1711). Napokon ho na dlhotrvajúcom súdnom procese (1729 — 1731) odsúdili na doživotný žalár na Bratislavskom hrade, kde aj zomrel. Bol významným spisovateľom, prekladateľom a vydavateľom (Rudimenta grammaticae Slavicae — Základy slovenskej gramatiky, 1704; Fata familiae Krmannianae — Osudy Krmanovskej rodiny, 1692 — 1708; Kniha života, Žilina 1704; Itinerarium — Cestovný denník, asi 1709 — 1711; Trium Kermannorum exilia — Vyhnanstva troch Krmanovcov, asi 1717, a i.). Najcennejší je cestovný denník Itinerarium, v ktorom Krman opisuje svoje zážitky z cesty za Karolom XII.
[368] Ján Domkovič — Domko, syn ev. farára Matúša Domku v Omšení, Krmanov bratanec, lebo manželka D. Krmana st. Anna a Domkova manželka Judita boli Masníkove sestry. Obaja bratanci prišli na štúdiá do Vratislavi (1678).
[369] Andrej Sartorius — rodák z Bojnej, ev. rektor (Ilava), diakon (Ilava, 1656) a farár (Košeca, 1657 — 1669?, Sv. Michal, 1670 — 1674?), ktorý zomrel v Sedmohradsku (12. 6. 1679 v Malom Karkove)
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
