ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po návrate z tejto namáhavej cesty sme ostali vo Wittenbergu celý mesiac, //aby sme sa zotavili.// Pretože však na tomto mieste nám nedovoľovalo zdržiavať sa slabé vybavenie vecami a veľké výdavky, ktoré si vyžaduje Wittenberg, rozhodli sme sa, že sa prenesieme do Lužice.

//„Potom na radu vznešeného pána kmotra Joachima Kalinku^[313] a pána brata^[314] Pavla Majora,^[315] pozývaný listom,“ — vraví Masník — „som sa rozhodol, že opustím Wittenberg a odídem do Zittau. Preto som sa riadne postaral o svoje veci a rozhodol som sa, že to urobím pri príležitosti trhových dní v Lipsku. Medzitým pán brat Ján Simonides, môj druh v nešťastí, hoci si zaumienil dlhšie ostať vo Wittenbergu, zmenil svoje rozhodnutie.“

Z Wittenbergu sme odišli 12. októbra a do Lipska sme prišli v trhový deň 13. októbra. Stadiaľ sme poslali vopred svoje truhlice do Görlitzu. Dňa 23. októbra sme odišli z Lipska a toho istého dňa sme prišli do Eilenburgu, kde sme strávili noc.

Ráno sme sa pustili cez ozaj dlhé lesy a popoludní// sme prišli do Torgau, //kde sme ostali dva dni. V tom čase tu ešte býval pri Brücku (moste) Schonbor pán Pavol Michaelis. Ubytovali sme sa u šustra.// Na odporúčanie pána doktora Pavla Hoffmanna sme dostali z cirkevnej pokladnice peniaze na cestu.

Dňa 26. októbra sme strávili noc v Meissene. Zdržiaval sa tam aj najjasnejší kurfirst.// Keď sme navštívili pána doktora Mateja Zimmermanna, povedal, že nemôžeme vyhovieť našej veci: „… weil ich den durchleuchtigsten Churfürst muss aufwarten“. („… lebo musím čakať na najjasnejšieho kniežaťa“.)

Stadiaľ sme sa dostali veľmi ťažkou cestou — v lejaku a snehu — až do Freibergu. //Zdržali sme sa v ňom od 27. do 30. októbra. Zakúsili sme tu láskavosť ctihodného pána magistra Mauckipsia^[316] a pána rektora, magistra Andreja Beyera.// Pán Andrej Beyer, veľmi láskavý muž, nás dva razy štedro nakŕmil a napojil a pridelil nám chlapca, ktorý nás napravil k popredným osobám. Z radnice sme dostali list, ktorý mal takýto obsah:

Freyberg, d. 17., 18. und 19. 8bris Ao 1676.

Zweien ungarischen Exulanten, als H. Tob. Masn. Prediger zu Illawa und H. Joh. Simon, der Briessner Schul Rectori, wird hiemit vergünstiget obige 3. Tage über, in dieser Stadt für den Thüren umb eine christliche Beysteuer bescheudentlich zubitten, welche dann eines jeden freyen Willen nachzureichen stehet. Nach verflossenen obbemelten Zeit aber soll dieser Zeddel weiter nicht geltend seyn, sonder unverzüglich wieder aufs Rath-Haus eingelieffert und cassiret werden.

Der Rath zu Freyberck.

*

(Vo Freibergu dňa 17., 18. a 19. októbra roku 1676.

Dvom uhorským vyhnancom, a to pánu Tobiášovi Masníkovi, kazateľovi v Ilave, a pánu Jánovi Simonidesovi, rektorovi školy v Brezne, sa týmto dovoľuje v horeuvedené tri dni skromne prosiť od dverí k dverám v tomto meste o kresťanský príspevok, ktorý im každý môže dať podľa slobodného rozhodnutia. Po uplynutí horeuvedeného času nie je však už táto ceduľa viac platná, ale hneď sa má priniesť na radnicu a zničiť.

Mestská rada vo Freibergu.)

Keď nám priniesli list, radný pán nám pridal ešte jeden imperiál. Potom sme pokračovali v ceste cez Drážďany a Bischoffswerdu až do Budyšína, stadiaľ do Zittau a ďalej do Görlitzu.

//Dňa 31. októbra sme prešli cez predmestie Drážďan.

Keď sme šli z Freibergu, previezli sme sa cez Labe a pokračovali sme smerom na Lužicu.