ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Skalici sme teda strávili noc v Deň mláďatiek (bolo 28. decembra). A tu sme si dožičili ostať do 30. decembra.

Potom sme 30. decembra nastúpili s pánom Dubraviom^[346] do koča smerom na Trenčín. Pán Szaska šiel vopred.

Pán brat Pavol Major ostal v Bošáci u furmanov. Ja som však nastúpil 31. decembra na voz a prišiel som do Žabinca, dediny veľmi blízko Trenčína. Tu sme strávili noc u furmana, ktorý sa volal Vašek. Nasledujúceho dňa som svätil Nový rok, kým neprišli ku mne trenčianski priatelia. Naobedoval som sa s nimi a ponáhľal som sa k prístavu, lebo rozvodnený Váh strhol most.

Keď sme sa previezli na druhú stranu, priatelia šli do Trenčína, ale ja som pokračoval v ceste. Stretol som človeka, ktorý šiel k pánu príbuznému Krmanovi.^[347] Pripojil som sa k nemu a prišiel som s ním k pánu príbuznému Lissovinimu^[348] do Omšenia.

Stadiaľ som nasledujúceho dňa šiel do Belej a potom k sestre do Čiernej Lehoty.

Keď som sa zdržiaval v Čiernej Lehote, prišiel pán brat Pavol Major, s ktorým som sa 5. januára vydal na cestu za domácimi. Prišli sme do Nemeckého Pravna, kde sme strávili noc.

Potom sme šli do Dubového, kde sme ostali niekoľko hodín, aby sme mohli vojsť k svojim za hlbokej noci.

Až do noci sme sa zdržiavali aj v Tepliciach a stadiaľ sme za tmavej noci vošli do Rakše. Potešili sme svojou prítomnosťou pani matku, manželku a domácich. Stalo sa to 6. januára (na Tri krále). U domácich som ostal niekoľko dní.

Z Rakše sme odišli 24. januára na vlačuhách a toho istého dňa sme prišli do Čiernej Lehoty.

V Čiernej Lehote sme si najali ďalšieho koňa pre vlačuhy a nasledujúceho dňa (to jest 25. januára) sme pokračovali v ceste pod vrchom, ktorý sa tiahne od Krásnej Vsi do Omšenia. Tu nás dolapili poslední dvaja vojaci zo zabezpečujúcej uhorskej jazdy. Ostatní, čo tadiaľ prechádzali, boli neďaleko. Nevrátili sa však k nám. Kvôli nim sa títo neodvážili nás napadnúť. A pretože sme mali oblečené nemecké vojenské šaty, povedali sme, že ideme z vrchov do Trenčína. Domnievali sa teda, že patríme k vojsku cisárskeho veličenstva.

Dňa 25. januára sme prišli k pani kmotre Kalinkovej do Kolačína. Stadiaľ sme sa 27. januára uberali do Prílesa a na vlačuhách smerom na Trenčín — priamo do Novej Vsi, kde býval pán Ján Príleský.^[349] Previezli sme sa z prístavu cez Váh s pánom Michalom Príleským a s pánom Pavlom Marklovom^[350] a zostupovali sme do Novej Vsi. Pritom nás prepadli žoldnierski jazdci, ktorí najprv ozbíjali jedného furmana. A aj na nás sa veľmi zastrájali, ale ponáhľali sa do dediny. Noc sme strávili v Novej Vsi.

Dňa 28. januára sme prišli do Bošáce, kde boli furmani pána brata.