ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Na svoju obranu neuvádzam nič. Všetko, čo uvádzam, uvádzam len na obranu skutočnosti a pravdy. Keď som počas vyšetrovania odmietal vypovedať, bolo to len preto, lebo som videl, že vyšetrujúce orgány nechcú pravdu poznať, chcú ju prekrútiť. Som presvedčený, že v tom, z čoho som žalovaný, mám čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi. Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista, mám byť trestaný, vtedy nielenže nechcem menší trest, ale chcem radšej väčší, a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že takej veľkej milosti nie som hodný. Preto nechcem pre seba ani poľahčujúce okolnosti. Tým, že sme slúžili Bohu a človeku, slúžili sme aj ľudskej spoločnosti, a podľa dnešnej terminológie aj „robotníckej triede“. Hoci my ľudí nerozdeľujeme!

Ani podľa tried, ani podľa majetku a kabáta, ani podľa rasy alebo pôvodu, ale každý človek je pre nás druhým Kristom. S radosťou a hrdosťou ideme teda do väzení, a ak niet vyhnutia, tak aj na šibenicu. Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu.“

Toto je citát z reči MUDr Silvestra Krčméryho, prednesenej 24. júna 1954 pred súdom, ktorý ho poslal na štrnásť rokov za mreže, lebo nebol ochotný vzdať sa ústavou zaručenej náboženskej slobody. Navyše od zatknutía v roku 1951 až do Stalinovej smrti mu hrozila šibenica.

Činohra SND zaradila Krčméryho príbeh na program tejto, aj obludnosť päťdesiatych rokov pripomínajúcej divadelnej sezóny. To, že sa ušla krčméryovská téma práve mne, pokladám za šťastný okamih svojho spisovateľského života.

V hre Nepolepšený svätec alebo Vy máte v rukách moc, my máme pravdu sa usilujem pripomenúť, že na Slovensku patril boj za kresťanské hodnoty k najvýznamnejším kapitolám boja za demokraciu (hoci historici aj politológovia na to často zabúdajú). Krčméry nie je len katolícky disident — som si istý, že jeho reč pred súdom bude raz vedieť naspamäť každý slovenský maturant.

Dátum premiéry — 23. jún 2017 — pripadol na predvečer výročia Krčméryho procesu. Navyše v mesiaci premiéry sa dožil sedemdesiatky aj Krčméryho mladší spolubojovník, môj priateľ a poradca pri písaní hry František Mikloško.

Divák bude však zvedavý predovšetkým na hru, a tak ešte dodám, že Krčméryho ľudská veľkosť bola aj predpokladom na vytvorenie veľkej divadelnej postavy. Už napríklad len to, ako odmietal amnestie, ako sa tento „nepolepšený“ dobýjal nazad do väzenia… Nejdem viac dopredu prezrádzať. Odovzdávam slovo hercom.