ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

14. októbra 2013 nič nenasvedčovalo, že srdce Juraja Šípoša (1959 — 2013) má pred sebou už iba niekoľko úderov.

Ako zvyčajne si zapálil podvečernú cigaretu, no keď sa manželka naňho lepšie pozrela, zistila, že hoci cigareta ešte horí, manžel už nedýcha.

Keď som si neskôr prečítal jeho báseň Eliášov oheň, užasol som. Hoci v nej nie je reč o fajčení, reč je iba o ohni, zistil som, že Juraj si v nej presne predpovedal svoju smrť:

Takýto ex post výrečný ostáva aj jeho život.

V roku 1980, krátko po maturite, sa z túžby po slobodnejšom živote rozhodol ufujazdiť a emigrantský osud ho zavial až do Austrálie. Tam ťažko ochorel. Príbuzní a priatelia vtedy vyvinuli úspešné úsilie, aby ho vrátili na Slovensko. Tu však bol už za nedovolené opustenie republiky odsúdený v neprítomnosti na dva roky väzenia. Argument zlého zdravotného stavu pomohol nástup trestu odložiť a napokon sa jeho situácia stala znesiteľnou, keď mu bezpodmienečný trest zmenili na podmienečný a vydavateľstvo Slovenský spisovateľ si trúflo aj odsúdencovi vydať básnickú zbierku Pod južným krížom (1986).

V rovnakom vydavateľstve vyšiel aj súbor siedmich poém Aperitív na modrej planéte (1988) a jednou z nich, práve tou, ktorej názov sa stal názvom celej knihy, bola unikátna sci-fi poéma Juraja Šípoša. Slovenský spisovateľ mu vydal ešte preklad výberu z poézie ugandského básnika Okota p´Biteka Výčitky čiernych manželov (1989) a antológiu zen-budhistických koánov Myšlienky písané do piesku (1991).

Juraj Šípoš v spolupráci s Františkom Mrázom a jeho novozaloženým časopisom Bublinky (1989) zanechal ako autor predlôh stopu aj v žánri komiksu.

Jeho Draculovo oko vyšlo ako komiksový samizdat (1994). Písal aj eseje o informačných technológiách a hinduizme. Žiaľ, na vydanie jeho pozostalosti sa nenašla energia, hoci zbierka erotických poviedok Záhrobné milovanie sa mohla stať bestsellerom, a tak sa Juraj Šípoš zo súčasnej deravej kultúrnej pamäti vytráca. Akoby znova v túžbe po slobodnejšom živote kamsi emigroval. Akoby sa napĺňali aj slová z jeho básne Nevďačnosť:

Ešteže mi dnes znova padla do ruky jeho báseň Eliášov oheň a pripomenula mi, že Juraj Šípoš fyzicky dohorel pred piatimi rokmi v bratislavskom krematóriu. No hoci v Slovníku slovenských spisovateľov jeho meno nenájdeme, jeho cigareta stále horí.