ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Aj keď som evanjelik, nadchýna ma každá myšlienka pápeža Františka. Zaváhal som v tom nadšení len raz — keď som sa dopočul, že sa vyjadril proti adjektívam. Čo mu môže na nich prekážať? Veď vznikli z nevyhnutnosti — podstatné mená by bez nich na presné pomenúvanie nestačili. Napríklad substantívum „manželstvo“. Pomenúva čosi pozitívne či negatívne? Iba z neho samého sa to nedozvieme. Vieme však zo skúsenosti, že popri šťastných manželstvách sú aj nešťastné — najmä veľa žien padne do pazúrov charizmatickým psychopatom (ako kedysi Nemecko charizmatickému Hitlerovi).

Tie ženy potom zistia, že manželstvo s psychopatom je peklo a túžia po šťastnom rozvode. No psychopat sa nevzdáva koristi, rozvodu vzdoruje a na pomoc si prizýva aj ideológie, čo medzi šťastným a nešťastným manželstvom nerozlišujú a čo už podstatné mená „manželstvo“, „rodina“ či „pôrod“ pokladajú za synonymum šťastia. Bolo by možné, aby pápež František rozlišovací význam prídavných mien podcenil?

Získal som — vďaka dobrému priateľovi — na svoju otázku odpoveď priamo z Vatikánu. Konečne som si mohol pápežovu úvahu o adjektívach aj prečítať — a viem už, že práve moje pochybnosti boli pochybné.

Pápež František nepodcenil prídavné mená. Použil ich len ako básnický symbol toho istého temna, na ktorého osvetľovanie ich potrebuje prozaickejšia sestra poézie gramatika. Počas stretnutia so skupinou Rómov sa vyslovil predovšetkým proti sociálnej diskriminácii a povedal:

„Prídavné mená sú jednou z vecí, ktorá vytvára odstup medzi mysľou a srdcom… A toto je problém dneška.“

A potom ako príklad uviedol adjektívum „druhotriedny“:

„Je to pravda, občania druhej triedy existujú. No druhotriedni ľudia sú v skutočnosti tí, čo diskriminujú iných ľudí… Správnou cestou je len bratstvo.“

Teda takto treba chápať jeho úvahu, zdanlivo krivdiacu adjektívam! V skutočnosti je namierená proti jednostrannému používaniu čiže proti zneužívaniu akýchkoľvek slov. Pápež František nám vraví, že v skutočnosti každé plnovýznamové slovo popri schopnosti pomenúvať okolitý svet má aj kvalitu zrkadla. Ak uvítame, že nám slová ponúkajú popri poznaní aj sebapoznanie, môžeme vďaka tomu pristihnúť pri omyle každého, kto využíva iba útočnú energiu slova a navyše ju ešte aj zneužíva na svoje demagogické ciele. Môžeme pristihnúť pri omyle práve tak zneužívateľov prídavného mena „druhotriedny“, ako aj zneužívateľov podstatného mena „manželstvo“. Môžeme pristihnúť pri zneužívaní slov nielen niekoho druhého, ale aj sami seba.

Ospravedlňujem sa pápežovi Františkovi, že som nepredvídal básnickú aj etickú krásu jeho úvahy o prídavných menách. Mea culpa.