ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Študent Jakub Csabay ma nedávno — ako spoluorganizátor konferencie, konanej 28. apríla na University of Cambridge — pozval, aby som vystúpil na tému „Prague Spring and its Legacies“.

Lákavá téma! Veď na rovnakú tému som prehovoril aj v novembri 1988 v Moskve na „Okrúhlom stole časopisu Voprosy literatry“:

„V súčasnosti sa Československo nachádza v situácii, ktorú nemožno nazvať inak ako paradoxnou. Na jednej strane „preberáme“ zo Sovietskeho zväzu prestavbový vzor — a na druhej už dvadsať rokov bojujeme s veternými mlynmi kontrarevolúcie, ktorú sme údajne odhalili v roku 1968 a ktorú sme potlačili s „bratskou internacionálnou pomocou“. A pritom hlavná „kontrarevolučná“ myšlienka Alexandra Dubčeka — socializmus s ľudskou tvárou — sa ako vajce vajcu podobá na onen humánny socializmus, ktorý si ako heslo vytýčila sovietska prestavba!“

Bol som po svojom vystúpení zvedavý, či to Voprosy literatury aj uverejnia. „My pečatajem vsio krome glupostej,“ ubezpečil ma šéfredaktor Lazarev a naozaj to vyšlo bezo zmeny v aprílovom čísle 1989 — iba to „ako vajce vajcu“ nahradili prirovnaním „kak dve kapli vody“. (Dodal som to číslo hneď aj Alexandrovi Dubčekovi, potešilo ho to a na revanš sa prišiel pozrieť na Malú scénu SND na predstavenie mojej hry Skúška, kde ho publikum — hoci bol ešte iba jún 1989 — privítalo potleskom.)

Poslal som Jakubovi Csabayovi svoju knihu Alexander Dubček, posledná kapitola, v ktorej o tom píšem, no jeho pozvanie som zdvorilo odmietol.

Jakub Csabay ma potom požiadal, aby som prispel aspoň do pripravovaného zborníka textov z konferencie — a to som už neodmietol. Toto je ten môj príspevok!

A doplním ho ešte citátom zo svojej úvahy Umenie a politika, ktorá vyšla v slovenskom denníku Sme, a potom aj v knihe O nákazlivosti šťastia (Ikar, 2009).

„Čo vieme o Shakespearovi v politike?… Väčšina bádateľov tvrdí, že pátrať po Shakespearovej politickej angažovanosti je márne podujatie. Inak je to s politikou v Shakespearovi. Z Hamleta, aj keď sa odohráva v Dánsku, sa dozvieme dosť aj o politike renesančného Anglicka. … Bezvýznamnosť umelca v politike a význam politiky v umení sa teda nevylučujú — no inak politika a umenie sú oheň a voda.“

Milý Jakub, aj toto je jeden z dôvodov, prečo som zapochyboval, či som ja ten pravý, kto by mal vystúpiť na vašej konferencii. Mám však radosť, že Slovensko má dnes takých vo svete sa nestrácajúcich študentov, ako si ty. Vedz, že aj ty patríš k dedičstvu Pražskej jari!