Nič proti referendu, keď ide o dobrú a zrozumiteľnú vec a keď v ňom nezmanipulovaní občania čelia, povedzme, niekomu, kto im chce zničiť životné prostredie. No sú aj menej zrozumiteľné témy, a práve referendám o nich zvyčajne predchádza výplach mozgov. Vtedy sa môže stať, že zmanipulovaní občania rozhodnú vo svoj neprospech. Odnepamäti sú známe prípady, keď falošní hráči, ak sa dostali k moci, zaťahovali aj bezúhonných občanov do falošných hier. Tu mi schádza na um zopár veršov z básne, ktorú som kedysi nazval podľa stredovekého prešporského zvyku Scnostnenie šibenice.
Už od rána pred popravou tiahol zástup Bratislavou ku šibenici. Jedni vpredu, iní vzadu, klopkal na ňu prvý z radu, klopkal tisíci.
Tým poklopkaním sa občania stotožňovali s ortieľom, hoci neraz kat vešal nevinného. V novoveku dokonca častejšie než v stredoveku. Čo iné ako spolupáchateľské referendum bola v roku 1952 podpisová akcia, v ktorej desaťtisíce Bratislavčanov požadovali trest smrti pre zlatníka Frostiga?
Súd im „vyhovel“. Pod justičnú vraždu sa musela vynúteným svedectvom podpísať aj Frostigova manželka.
Nebýva referendum ako referendum.
Sledoval som nedávno v televízii graficky znázornený priebeh českých parlamentných volieb — a tie predbiehajúce sa stĺpčeky mi pripomínali lode na veslárskych pretekoch. Najnapínavejší bol súboj medzi loďou pána Okamuru a loďou Pirátov. Dlho to vyzeralo na lepší výsledok tej prvej, z ktorej znel hlas kormidelníka Okamuru: „Chci prosadit referendum o členství ČR v EU.“ No vo finiši ju predstihla loď Pirátov, z ktorej sa ozýval hlas jej mladého kormidelníka Bartoša:
„Nerad bych se jednoho rána probudil a zjistil, že Česká republika už není v Evropské unii.“
O Pirátoch občas počúvam, že je to zle čitateľná strana. No čo také zle čitateľné je na túžbe prebúdzať sa každé ráno v EÚ? Ak som niekomu nerozumel, bol to pán Okamura – nechápem, načo by dnes bolo občanom ČR to jeho samoúčelné referendum. V Českej republike žijú dve naše deti, žijú tam naše vnúčatá. A vieme, že aj oni sa chcú každé ráno prebúdzať v Európe. Dobre, že loď pána Okamuru to prehrala, dobre že ju predbehli tí Piráti.
P. S.: Vôbec mi neprekáža to ich žartovne znejúce meno. Skutočných pirátov treba hľadať inde. Ak sa raz kdekoľvek (t. j. v ČR alebo v SR) stane, že my, občania, naletíme na potmehúdske referendum o členstve v EÚ, my sami sa staneme skutočnými pirátmi. Sami seba ozbíjame o európsku identitu a ohrozíme svoju slobodu.
O autorovi
Ľubomír Feldek
slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života
