Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 39 | čitateľov |
Politika nepozná oddych, no po predvolebnej haravare si ho smú dožičiť aspoň občania. Vo V-klube sme si od politiky oddýchli hneď v prvý povolebný pondelok — presťahovali sme sa zo súčasného Slovenska do uhorského šestnásteho storočia a pripomenuli sme si Shakespearovho súčasníka, básnika Balassiho Bálinta, baróna z Ďarmôt a Modrého Kameňa, ktorý sa — ako Valentín Balaša — narodil 20. októbra 1554 vo Zvolene a padol v boji proti Turkom 30. mája 1594 pri Ostrihome. Svoje publikum sme upútali nielen legendou, ktorá hovorí, že z bojiska do rodinnej hrobky v Hybiach ho preniesli bez jednej nohy, ale aj informáciou, ako sme raz ja a moja žena na besede v Ostrihome presvedčili tamojšie deti, že tá druhá noha dodnes leží na bojisku a ony nám sľúbili, že ju budú hľadať a keď ju nájdu, dôstojne ju pochovajú.
Ešte pútavejšie bolo rozprávanie pani docentky Evy Tkáčikovej o renesančnej poézii, ktorej ideálom bola nedostupná dáma — čo však nijako nejde dokopy s tým, že všade tam, kde tento barón pobudol, sa potom rodili deti, ktoré sa naňho nápadne podobali.
Náš večer sa konal pri príležitosti vyjdenia Katarínou Vavrovou ilustrovaného dvojjazyčného výberu z jeho poézie Si palác, kde chcem byť doma (© Perfekt 2019), ktorého kmotrom sa stal pán profesor Pavol Traubner a tú poéziu si publikum vypočulo v oboch jazykoch. Hoci môjho spolupracovníka na jej prebásnení, maďarského básnika Árpáda Tőzséra, nepustila z domu chrípka, o bezchybný maďarský prednes sa postarala pani Betka Nágelová. Medzi jazykmi, ktoré zazneli, nechýbala ani renesančná slovenčina — v knihe totiž nájde čitateľ aj osem anonymných básní z Fanchaliho kódexu, pripisovaných niekedy — žiaľ nedokázateľne — Balašovi.
Do pestrojazyčnej atmosféry večera prispel aj Kafeband niekoľkými maďarskými piesňami so slovenskými textami.
Obecenstvo ocenilo zvukovú príbuznosť maďarčiny a slovenčiny pri piesni Az a szép, az a szép, akinek a szeme kék, ktorá sa v mojom slovenskom texte začína slovami A zase, a zase ľúbim oči belasé.
Celý ten večer sme venovali svojim maďarským priateľom, aby prišli na veselšie myšlienky potom, ako ich sklamali volebné výsledky ich politických strán. Nič to — veď aj Balassi Bálint hovorí o jari:
Je čas, keď aj zem sa vracia do belčova, na pochmúrnom nebi svieti lampa nová, každý, kto sa narodil, dnes rodí sa znova. Za tie dobré chvíle chváľme Boha v hymne a keď jeho sväté meno zvelebíme, poddajme sa ľúbosti a veselo pime.
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam