SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výlet do šestnásteho storočia

Politika nepozná oddych, no po predvolebnej haravare si ho smú dožičiť aspoň občania. Vo V-klube sme si od politiky oddýchli hneď v prvý povolebný pondelok — presťahovali sme sa zo súčasného Slovenska do uhorského šestnásteho storočia a pripomenuli sme si Shakespearovho súčasníka, básnika Balassiho Bálinta, baróna z Ďarmôt a Modrého Kameňa, ktorý sa — ako Valentín Balaša — narodil 20. októbra 1554 vo Zvolene a padol v boji proti Turkom 30. mája 1594 pri Ostrihome. Svoje publikum sme upútali nielen legendou, ktorá hovorí, že z bojiska do rodinnej hrobky v Hybiach ho preniesli bez jednej nohy, ale aj informáciou, ako sme raz ja a moja žena na besede v Ostrihome presvedčili tamojšie deti, že tá druhá noha dodnes leží na bojisku a ony nám sľúbili, že ju budú hľadať a keď ju nájdu, dôstojne ju pochovajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte pútavejšie bolo rozprávanie pani docentky Evy Tkáčikovej o renesančnej poézii, ktorej ideálom bola nedostupná dáma — čo však nijako nejde dokopy s tým, že všade tam, kde tento barón pobudol, sa potom rodili deti, ktoré sa naňho nápadne podobali.

Náš večer sa konal pri príležitosti vyjdenia Katarínou Vavrovou ilustrovaného dvojjazyčného výberu z jeho poézie Si palác, kde chcem byť doma (© Perfekt 2019), ktorého kmotrom sa stal pán profesor Pavol Traubner a tú poéziu si publikum vypočulo v oboch jazykoch. Hoci môjho spolupracovníka na jej prebásnení, maďarského básnika Árpáda Tőzséra, nepustila z domu chrípka, o bezchybný maďarský prednes sa postarala pani Betka Nágelová. Medzi jazykmi, ktoré zazneli, nechýbala ani renesančná slovenčina — v knihe totiž nájde čitateľ aj osem anonymných básní z Fanchaliho kódexu, pripisovaných niekedy — žiaľ nedokázateľne — Balašovi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do pestrojazyčnej atmosféry večera prispel aj Kafeband niekoľkými maďarskými piesňami so slovenskými textami.

Obecenstvo ocenilo zvukovú príbuznosť maďarčiny a slovenčiny pri piesni Az a szép, az a szép, akinek a szeme kék, ktorá sa v mojom slovenskom texte začína slovami A zase, a zase ľúbim oči belasé.

Celý ten večer sme venovali svojim maďarským priateľom, aby prišli na veselšie myšlienky potom, ako ich sklamali volebné výsledky ich politických strán. Nič to — veď aj Balassi Bálint hovorí o jari:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je čas, keď aj zem sa vracia do belčova, na pochmúrnom nebi svieti lampa nová, každý, kto sa narodil, dnes rodí sa znova. Za tie dobré chvíle chváľme Boha v hymne a keď jeho sväté meno zvelebíme, poddajme sa ľúbosti a veselo pime.