ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Židovskom komunitnom múzeu v bratislavskej Synagógena Heydukovej ulici je vitrínka a v nej medzi inými predmetmi aj detský svetrík. Nad vitrínkou je obrazovka a z nej návštevníkovi porozpráva profesor Pavol Traubner, ako ho, štvorročného, v tom svetríku za vojny skrývali v zemľanke v horách nad Zliechovom. Je zázrak, že tam nezmrzol a nezomrel hladom. Po vojne vážil iba desať kíl a aj keď opustil už zemľanku, vraj ešte celý rok sa bál hovoriť nahlas, aj rok po vojne ešte stále iba šepkal.

Bol to vtedy čas absolútneho pohŕdania ľudským životom, ale profesor Traubner si odniesol z neho aj pozitívne pocity: celý život si uchováva pocit vďačnosti k Zliechovčanom — antifašistom (bez ich pomoci, bez pomoci rodín Sýkorovcov a Turzovcov z Valašskej Belej, by zemľanka sama nikoho nezachránila) – a celý život aj on dáva najavo úctu k ľudskému životu. Nie náhodou sa stal lekárom — jedným z najlepších a najvyhľadávanejších. Tisíce pacientov mu vďačia za svoje zdravie. Každý lekár počas svojho aktívneho veku pomôže priemerne 100 000 pacientom — a pri mimoriadnej aktivite, akou oplýva aj profesor Traubner, to číslo môže byť ešte vyššie. Veľa však bolo aj takých, čo mu vlani, pri príležitosti jeho 75. narodenín, ďakovali aj za záchranu života. Patrila medzi nich aj naša rodina. Bez rýchlej pomoci profesora Traubnera by jedna z našich dcér už nebola nažive.

A potom zrazu v televízii vidím mladíka, čo profesorovi Traubnerovi tyká… Môže sa brániť: tykáme aj Bohu v Otčenáši.

Ale potom, kamarát, by si mal vedieť, o čom je Otčenáš. Nie je v ňom ani jedno nenávistné slovo. Celý Otčenáš je o láske.

Rôzne seriály, komiksy, či kulturistické súťaže pestujú v deťoch aj dospelých predstavu o tom, ako má vyzerať pravý hrdina. Nemám nič proti kulturistom, Jánošíkovi ani Arnoldovi Schwarzenegerovi. Aj ja som v puberte obdivoval Winnetoua a Olda Shatterhanda. Ale to všetko v mojej pamäti bledne, keď vidím, ako sa nie už mladý, nie už celkom zdravý muž, o palici a bez ochranky, neváha vybrať z Bratislavy do Kežmarku — a to iba kvôli tomu, aby sa neohrozene pozrel do očí posilňovňami zoceleným mladíkom a nahlas im povedal jedno ich neobľúbené slovo a jednu ich neobľúbenú číslovku.

To slovo je holokaust. Tá číslovka je 6, 000 000. Ten muž je profesor Pavol Traubner. A nie ako oni, ani nie ako ja — ale tak ako on vyzerá pravý hrdina.