Rozlúčka s klobúkom

MUDr Peter Belan pochádza z umeleckej rodiny, kedysi bol spoluzakladateľom, hercom aj autorom Divadla u Rolanda – nečudo, že ho to dodnes drží, že medzi jeho pacientmi nechýbajú umelci — a že aj v čakárni jeho ordinácie na Bradlianskej ulici bývajú aj verejnosti prístupné výstavy a koncerty.

Výstava kaligramov, ktorá tam práve visí, je unikátna.

Kaligramom nazývame text, ktorý je zároveň výtvarným dielom. Jeho pôvod by sme mohli hľadať na stenách pravekých jaskýň či v obrázkových písmach dávnych civilizácií.

Sám seba a svoju umeleckú dvojdomosť si uvedomil už v stredoveku, no meno mu dal až v roku 1918 Guillaume Apollinaire, keď vydal svoje Calligrammes — a keďže sú preložiteľné, poznajú ich aj českí a slovenskí čitatelia z rôznych vydaní Apollinairovej poézie.

V rovnakom roku, ako sa narodil kaligram, Apollinaire zomrel — no jeho poézia sa stala inšpiráciou pre celé dvadsiate storočie. Nejaký ten kaligram nájdeme takmer u každého moderného básnika. Z tých slovenských som si v tejto chvíli – mea culpa — dokázal spomenúť akurát na svoj: pred šesťdesiatimi rokmi som v Mladej tvorbe uverejnil optimistickú báseň

Óda na kosoštvorec

¦

Ale hlavná otázka tejto chvíle znie inak. Má Slovensko básnika, ktorý by sa kaligramu venoval ako svojmu hlavnému žánru?

A odpoveď znie: má ho. Je ním Milan Belan, náš geniálny džezový trubkár, ktorý pod pseudonymom M. I. Spitz tvorí kaligramy a práve ich po prvý raz vystavuje. Názov jeho výstavy: IN VINO VERITAS — IN BORDEAUX SANITAS.

Keby nie ten pseudonym, núkal by sa ako námet na kaligram už samotný oznam, že Belan mal vernisáž u Belana Kto však tú vernisáž zmeškal, nemusí si zúfať — výstava ešte trvá. Iste sa sem zmestí aspoň jedna ukážka z nej — a zvyšok si milovníci kaligramov jedného Belana môžu pozrieť v čakárni toho druhého.