Zlatý fond > Diela > Rozlúčka s klobúkom


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Rozlúčka s klobúkom

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 25 čitateľov


 

Preklady

William Shakespeare: 66

Ustatý všetkým chcem len smrť. Chcem oddych. Nech u dvier žobrať nevidím viac česť a niktošov na recepcie chodiť a čistotu, čo musí bahnom prejsť, a metále, čo pripnú hlupákom, a pannu, ktorú znásilňuje prasa, a bezprávie, čo šliape na zákon, a moc, čo nad bezbranným vypína sa, a umelca, čo slúži u despotu, a tupca, čo vždy múdrych poučí, a prostú pravdu bitú za prostotu a zlo, čo dobro drží v područí! Ustatý všetkým rád to opustím – len teba nerád zanechám tu s tým.

Vladimir Vysockij: Podobenstvo o pravde a lži Na Okudžavov spôsob

Krásne sa obliekla Pravda a z nežného citu bedárov, sirôt a mrzákov zastať sa šla. Lož Pravdu pozvala z ulice do svojho bytu. Vraj: „U mňa prenocuj, veď je už večerná hmla.“ A len čo zo sna sa začala usmievať stíška naivná Pravda, čo neráta s chrapúnskym zlom, z postele na nohy skočila Lož, podlá líška, a do šiat Pravdy sa vsúkala pred zrkadlom. Či Lož, či Pravda, sme rovnaké hore aj dole – na obe, umelec, rovnakú pesničku zlož! Veď keď sa, napokon, obidve zjavíme holé, kto ešte dokáže od Pravdy rozoznať Lož? A keď jej vzala aj stužky a podobné pletky, stala sa Pravdou Lož, stal sa z nej perfektný klon. Vzala jej peniaze, hodinky, doklady všetky, odpľula si aj si grgla a vypadla von. „To nie som ja!“ skríkne Pravda, keď v zrkadle zrazu uvidí ráno, čo všetko jej chýba…. Len krič! Niekto jej stihol už po tvári rozmazať sadzu. Čo ešte ostalo z tej čistej Pravdy? Už nič! Smiala sa Pravda, keď kamene hádzali do nej: „Pravda som ja! Moje šaty Lož na sebe má!“ Spísali mrzáci úradný protokol o nej. Ju obvinili v ňom — vinníčku ukryla tma. Sukou ju nazvali. Našli aj nadávky ďalšie. „Blatom ju obhádzať!“ „Nech si s ňou poradí pes!“ „Čože tu hľadá? Nech pohne sa hneď, kade ľahšie!“ „Nech jej tu zajtra niet!“ „Ba nech sa stratí už dnes!“ Protokol končil sa, ako to bolo ich zvykom – Pravde v ňom pribudlo pár cudzích zločinov aj. Opitá mrcha im marila úradný výkon. Holú ju v priekope našli — a Pravda je vraj! Tá holá Pravda sa bránila len svojou nehou. Vraj krátke nohy má Lož! Ozaj? Vie to len Boh. Ukradla špinavá Lož koňa čistokrvného, do sveta niesli ju dva páry najdlhších nôh. So Lžou je ľahšie žiť — taká je skúsenosť ľudí. Tá Pravda klala im zrak — nuž ju odohnal ľud. A ona — nepodplatiteľná — bohviekde blúdi. Holú čo najďalej od ľudí ženie ju stud. Ešte vždy nejaký hlupák sa za Pravdu ozve. No jeho rečičky hodné sú deravý groš. Určite napokon celý svet Pravdu sa dozvie – no stokrát medzitým celý svet oklame Lož. Aj s dvoma priateľmi pol litra vodky keď nahneš, všimni si, kam ťa zvú — potom až hlavu tam zlož. Vždy, braček, hrozí, že niekde, kde nahý si ľahneš, do tvojich nohavíc cez noc sa oblečie Lož. Na tvoje hodinky zaránky pozrie sa Lož. Na tvojom koni sa do sveta rozbehne Lož.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.