Rozlúčka s klobúkom

Moji čitatelia sa možno rozpomenú na fejtón Kauza Kauzál, čo vyšiel v tejto rubrike v roku 2010. Týkal sa žilinského monstreprocesu Kauzál a spol, o ktorom sa dočítate aj na internete, keď si naťukáte slová „z dejín žilinskej nemocnice“:

„Vzhľadom na celospoločenské zmeny sa stal primár Kauzál ako predstaviteľ modernej buržoázie nepohodlným vtedajším politickým činovníkom. Jeho poslednou operáciou na žilinskej chirurgii za asistencie Dr. Váňu bola dňa 2. novembra 1959 operácia tukového nádoru, ktorú však nedokončil, pretože počas operácie bol odvolaný do pracovne, kde ho čakali príslušníci ŠtB, aby ho zatkli. Následne bol po vykonštruovanom politickom procese odsúdený.“

To boli časy ako stvorené na protištátne vtipy, keď tajní, zatýkajúci lekára, neváhali pri tom ohroziť aj pacienta!

K procesu Kauzál a spol — skrátene nazývanému „lekársky“ – sa občas vraciam aj preto, lebo v ňom spolu s lekármi Kauzálom, Fraštackým, Comorekom a Konturom na lavici obžalovaných sedel aj jeden právnik — môj otec.

Za čo ich súdili? Tí nešťastníci hrali karty, rojčili o stredoeurópskej federácii a rozprávali si vtipy o Stalinovi. Keď ich prokurátor čítal v obžalobe, nevedeli na trojdňovom procese prítomní príbuzní obžalovaných (ja medzi nimi), či sa majú smiať alebo plakať.

Vrátil som sa k tej dobe aj v hre Stalin v Žiline, ktorú v roku 2011 uviedlo žilinské Mestské divadlo. Dej hry sa končí v čase, keď sa to, o čom rojčili tí žilinskí kartári, stalo skutkom. Slovensko je v Európskej únii a v závere hry na futbalový zápas do Žiliny prichádza z Londýna Stalin. Má na sebe tričko s nápisom I ¦ CHELSEA a tvrdí, že v Moskve pochovali jeho dvojníka, zatiaľ čo on stále žije, t. č. u jedného zo svojich synov, ktorému patrí ten slávny londýnsky klub.

Zápas Žilina — Chelsea sa v roku 2010 naozaj hral a Žilina ho prehrala 1:4. Mladý žilinský brankár Dúbravka bol vtedy smutný — no ubehlo osem rokov a on dnes patrí k najlepším brankárom v Anglicku. Horšie pochodil ruský majiteľ klubu FC Chelsea — vypršalo mu anglické vízum.

Pointa? Nijaká. Primár Kauzál a môj otec odpočívajú na večnosti, moja hra v Zlatom fonde denníka Sme a môj fejtón?

Ten sa za týždeň zmenil na nepodarený protištátny vtip.

Majiteľ klubu FC Chelsea totiž svoj problém hravo vyriešil.

Vybavil si izraelské vízum, a tak iste teraz spokojne sleduje majstrovstvá sveta vo futbale v Lužnikách a po nich sa bez problémov vráti do Londýna.