Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 39 | čitateľov |
Vždy keď ma práca privedie do budovy rozhlasu, pripomeniem si, že ju navrhol architekt Štefan Svetko ako „dom v dome“, „vnútornú pyramídu vo vonkajšej“. A hoci tie pomenovania nemali vybočiť z terminológie architekta, vždy si uvedomím, že architekt myšlienku svojej stavby vyjadril slovami, podobnými tým aké používame aj pri opise výtvarných, hudobných, literárnych či dramatických štruktúr. (Podobným slovným spojením chválime napríklad Shakespeara za „hru v hre“, ktorú nachádzame v stavbe Hamleta alebo Sna svätojánskej noci.)
Štefan Svetko zomrel 8. septembra 2009 — pri desiatom výročí si teda v tomto fejtóne dovolím požičať si jeho metaforu a pripomenúť čosi aj z tej dodnes pripomenutia hodnej vnútornej pyramídy jeho života.
Významnú úlohu v ňom zohrala Praha. Tam študoval, tam sa nadchol funkcionalizmom, tam sa rád vracal a vodil po svojich študentských stopách aj svoju rodinu. Nečudo, že otcovu Prahu nájdeme aj v básni predčasne zosnulého syna Ivana:
„Celý deň sme chodili po Prahe, po tej istej Prahe, v ktorej kedysi môj otec študoval… a videl som dokonca aj kostol, v ktorom sa vždy v nedeľu stretávali slovenskí študenti výtvarníci, vraj preto, že sa tu kázalo po slovensky, no pravý dôvod som si uvedomil až za rohom, v maličkej pivárničke… Dnes totiž v Bratislave slávnostne otvárajú novostavbu rozhlasu, jedno z detí môjho otca, oveľa geniálnejšie ako ja, začína žiť, a jeho zabudli pozvať… Tak vidíš, otec, tvoje deti začínajú žiť svoj vlastný život, ty si trochu nahnevaný a určite veľmi šťastný…“
Na ten pražský výlet sme sa vtedy so Svetkovcami vybrali aj ja a moja žena. Štefan Svetko nás naň pozval v deň, keď jeho ponížili tým, že ho v roku 1983 pozvať „zabudli“. Oslávili sme otvorenie dokončenej stavby bratislavského rozhlasu v pražskej pivárni.
Bolo to dávno. Dnes by Štefana Svetka potešilo, že budova rozhlasu (na ktorej sa ako spoluautori podieľali aj architekti Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling) bola rozhodnutím Pamiatkového ústavu z roku 2018 vyhlásená za zákonom chránenú národnú pamiatku — najmladšiu spomedzi architektonických pamiatok.
Bolo to múdre rozhodnutie. Lebo hoci totalitná nespravodlivosť už tridsať rokov patrí minulosti, nespravodlivosť ako taká nežný november 1989 v zdraví prežila. Vždy je to dobrá správa, keď sa dozvieme, že tu predsa len vládne a že si nielen pamiatky, ale dúfajme, že aj veci budúce, berie pod ochranu zákon.
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam