ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V roku 1953 — bolo to už po smrti Stalina a Gottwalda – si ma Zväz mládeže na žilinskom gymnáziu vyhliadol za dopisovateľa Smeny: „Vyplníš tento dotazník, nestrať ho, dostali sme len ten jeden. A budeš posielať do Smeny správy o tom, koľko sme nazbierali starého železa či papiera — údaje ti už dodáme my.“

Býval som zamladi nezbedník, nuž som sa im za dôveru odmenil tým, že som im vrátil dotazník vyplnený tvorivo. Sú žartíky, ktoré nám všetkým prichádzajú na um, keď vyplňujeme dotazníky — napísať do rubriky pohlavie „mám“, a podobne – no ktoré si nechávame pre seba. Vtedy som ich tam naozaj napísal. Dá sa povedať, že aj keď som nič nenakreslil, som ten dotazník skarikoval.

Boli to časy takých akcií ako Priehrada mládeže alebo Mládež vedie Brno, Zväz mládeže mal veľkú moc, zväzácki funkcionári profesorom tykali a zborovňa musela plniť ich príkazy. Tak sa stalo, že za skarikovanie dotazníka som bol v tom školskom roku potrestaný trojkou zo správania a vylúčením zo všetkých žilinských škôl. Smel som však do maturitného ročníka nastúpiť v Trstenej, a tak som to nebral tragicky. Na Orave som si našiel nových priateľov a ex post som dokonca usúdil, že som z okna vlaku, čo ma tam viezol, mohol už vtedy v Tvrdošíne zazrieť desaťročné dievčatko, z ktorého, keď som ho zazrel po druhý raz, pri svojom druhom oravskom vyhnanstve, bola už pekná šestnástka, ktorej som mohol navrhnúť manželstvo. Navyše Orava je krásny kraj, nie je to Sibír, v lete tam zvyčajne už nemrzne.

Mráz mi však šiel po chrbte neskôr, keď som pochopil, že som mohol pochodiť aj horšie — v tom istom roku 1953, za karikatúru Stalina a Gottwalda, ako sa varia v jednom kotle v pekle, bol môj trenčiansky rovesník, básnik Rudo Dobiáš, odsúdený na osemnásť rokov väzenia.

Isto to dnes politikov aj dosť hnevá, keď nemôžu otvoriť ani jedny noviny, aby v nich nenašli svoju karikatúru. Do nového roka 2018 im však chcem zaželať, aby s tým mali trpezlivosť aj naďalej — potvrdzujú tak, že žijeme v demokratickom štáte, vďaka im za to.

A čo sa týka nášho slovenského Solženicyna Ruda Dobiáša – vlani Nobelovu cenu nedostal, ale nič to, treba to zopakovať.

Priatelia zo Spolku nezávislých, nezabudnite do konca januára ten návrh poslať do Štokholmu znova — a pripojte k nemu aj tú karikatúru!