Rozlúčka s klobúkom

Miroslav Pollák pôsobil pred novembrom 1989 na košickej univerzite ako matematik. Nežná revolúcia ho vtiahla do verejného života a výpočet jeho ponovembrových aktivít by stačil aj na tri životopisy. Bol poslancom Národnej rady aj splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Politológiu študoval na univerzitách v Brne, Leuwene aj Londýne.

No nech robil čokoľvek, svojej prvej láske matematike dvoriť neprestal. A ako pekne jej dvorí! Iní matematici — zaiste tiež potrební — sa musia trápiť s vyratúvaním trvalého rastu HDP, hoci vedia, že nič na tejto zemeguli nemôže rásť trvalo. A zatiaľ Miroslav Pollák vo svojich analýzach s úspechom rieši oveľa trvalejší matematický problém, ktorý zaujíma 99 percent ľudí na svete: ako vyžiť z nuly.

Mal som príležitosť zobďaleč sledovať, ako z nuly vznikali aj tri jeho posledné kolektívno-autorské knihy: Udavači. Ploty. Solidarita.

Keďže najbližšie k nule je číslovka jeden, Miroslav Pollák si zvolil na začiatku každého z týchto projektov jedno slovo, s ktorým oslovil vybranú skupinu autorov. Tí ho zväčša nesklamali – rukopis každej knihy mal zakrátko pokope. V takej chvíli sa obracia na ďalšiu skupinu ľudí, o ktorých vie, že ich môže s dôverou osloviť: na ilustrátora Fera Guldana, na grafického upravovateľa Alexandra Mušinku, na prešovskú tlačiareň MichalaVaška… A zrazu je na svete aj vytlačená kniha.

Tu však už matematická genialita Miroslava Polláka naráža na svoj strop. S vytlačenou knihou potom už iba putuje od priateľa k priateľovi, viac ju rozdáva ako predáva, a tak sa vracia na tú parketu, na ktorej je doma — na nulu. Totiž nevracia sa — projekty, ktoré uskutočňuje, sa celý čas od tej nuly vôbec nevzďaľujú.

Kniha Solidarita, ktorá vyšla tohto roku, by si zaslúžila celostranovú recenziu, ja v rubrike Dnes píše sa ju teda recenzovať nepokúšam.

Urobím len to, že z množstva nádherných myšlienok prítomných v tej knihe, vyberiem tri, ktoré by mohli byť mottom takej recenzie. Alexander Bröstl: „Solidarita rúca múry.“ František Mikloško: „Tá situácia medzi núdznym a darcom sa odohráva v tichosti, to posledné sa nedeje na verejnosti, deje sa to len v ich srdciach.“ Miroslav Pollák: „Aj slušnosť je solidarita.“

Mimochodom: Aj to si náš matematik dobre vyrátal, že si pre túto knihu zvolil tému solidarita. Kto z oslovených by mu príspevok do nej napísať nestihol, sám seba by uvrhol do podozrenia z nedostatku solidarity. Jedno motto práve v tejto chvíli prišlo na um aj mne:

„Solidarita je sebapotvrdzujúca správa.“