Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 39 | čitateľov |
Do nového roku bez pichania v boku, ale kým sú krásne ženy, nech nás pichá v oku!
Poslal som na nový rok prvú takúto esemesku, a hneď som uveril, že som splodil štvorveršie, čo si zaslúži, aby potešilo celý húf adresátov. Neposlal som ho však všetkým naraz — rozhodol som sa, že si uctím každého osobitne. Nacvičil som si postup (menu — správy — text prvej esemesky — otvor — prepošli — komu — pridaj — kontakty — adresát — pošli) a pustil som sa do práce. Podľa abecedy. Bez toho, že by som vynechal kohokoľvek, koho má môj telefón v pamäti.
S výnimkou nebohých, ktorým som venoval iba tichú myšlienku a ktorým by som sa už nedovolal, hoci ich mená a čísla si v telefóne uchovávam.
Prekvapilo ma však, koľko tichých myšlienok mi prešlo hlavou aj pri tých živých.
Už na začiatku ma trochu pribrzdila obava, či nie je moje štvorveršie mačovské. Patrí sa čosi také posielať dámam? A nedotkne sa to aj starcov? Hneď vzápätí som si však povedal – prečo by sa nepatrilo? Veď všetky ženy sú krásne a všetci moji priatelia to uznávajú, bez ohľadu na vek a orientáciu. Hoci nie každý muž dobre vidí, niektorí nevidia vôbec — ale veď to pichanie v oku je len metafora — zrak má aj duša. A ak je to, čo teraz hovorím, mačovstvo, nuž nech je. Slovenské dievčatá si ešte vždy rady zaspievajú „prečo sa ty za mnou vláčiš?“ a náš džentlmenský obdiv si nikdy nebudú pliesť s harassmentom.
No keď som sa dostal na koniec abecedy, keď som svoje štvorveršie poslal už aj taxislužbe, zrazu som sa zháčil. Doparoma, predsa len som ho neposlal všetkým! Čo si teraz pomyslia nielen moji nepriatelia, ale aj mnohí priatelia? Vari sa nechtiac stal zo mňa elitár, čo má aj priateľov rozdelených na elitných a neelitných a čo aj januárovú esemesku posiela len tým podľa neho najelitnejším? A pritom príčina nekompletnosti môjho zoznamu je celkom iná: nedávno som si nevšimol, že mi telefón vypadol z nohavíc do kresla, a keď ho tam našla moja žena, bolo už neskoro — strata bola zahlásená, sim-karta zlikvidovaná, môj svet sa náhodne rozdvojil, ostali mi len čísla, čo neboli na sim-karte.
Posledná tichá myšlienka: A čo ak takto náhodne funguje nielen môj, ale celý svet? Dá sa takejto náhodnosti vôbec vzdorovať? A náhodou dá! Ako? Napríklad takto: Aj všetkým vám ostatným šťastný nový rok 2017!
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam