Rozlúčka s klobúkom

Žijeme čas, keď mladí ľudia dávajú nám starým najavo, že oni sami chcú rozhodnúť, aký bude zajtrajší svet — a v ústrety im vyšiel aj pápež, keď napísanie štrnástich meditácií, sprevádzajúcich vždy krížovú cestu v rímskom Koloseu, zveril tohto roku skupine 15- až 25-ročných autorov. Tí ponúkli svetu až šokujúco aktuálny výklad Kristovej smrti.

Hneď na prvom zastavení naznačuje autor meditácie Valerio de Felice, že Krista zavraždilo referendum sfanatizovaného davu, ktorý sa nepodarilo umlčať ani Pilátovi, pretože (citujem): „Dav — to je každý a nikto. V dave každý stráca svoju individualitu a stáva sa hlasom zameniteľným s tisícom iných hlasov.“

Niekto to môže zrelativizovať otázkou, či dav nebýva sfanatizovaný len niekedy, a inokedy zas môže byť pokojný, veď napokon aj v tomto prípade o zlom dave uvažuje dobrý dav – a relatívna je aj jeho mladosť, veď je inšpirovaný starcom.

Niekto môže dokonca namietnuť, že keby Kristus nezomrel na kríži, nebolo by tu dnes kresťanstvo.

To všetko však nič nemení na veci, že Kristovo ukrižovanie bol zločin a že ten zločin sa nestal na konci, ale už na začiatku.

Podobné upozornenia na riziko zločinu, ktorého sa môže dopustiť manipulátor či zmanipulovaný dav, k nám doliehajú aj z iných storočí. Pripomeňme si Shakespearov Sonet 66, v ktorom básnik uvažuje o samovražde, keď vidí „bezprávie, čo šliape na zákon, a moc, čo nad bezbranným vypína sa“. Alebo ódu Voľnosť, v ktorej si zúfa ešte iba osemnásťročný Puškin:

Alebo napríklad aj čerstvú inscenáciu Antigony v SND, v ktorej sa pýta vladár Kreon: „Mám vládnuť v mene iných, a nie vo vlastnom?“ A syn Haimon mu odpovedá: „Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte.“

Tak ako Kreon aj každý iný diktátor vzišiel vždy z davovej psychózy — a je úplne jedno, či sa dral k moci, aby mohol vyhlasovať referendá, alebo len použil lákadlo referenda, aby sa k tej moci predral. Vždy sa to skončilo rovnakou katastrofou.

Zhodnime sa teda, že ten tohtoročný dobrý dav v rímskom Koloseu odhalil hrozbu zlého davu v pravej chvíli. Aj keď je problémov neúrekom, úloha zastaviť referendových dobrodruhov je dnes v celej Európe tá najpodstatnejšia.

(Povedané slovami Petra Schutza: „Dokonca podstatnejšia, než nájsť Kuciakovho vraha.)