ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V poslednú novembrovú sobotu sa mi dostalo tej cti byť kmotrom knižky Aforizmy, ktorú napísal Marek Orel a ilustroval Andrej Augustín. V kaviarni Pod lampou vládla dobrá nálada, hrali a spievali tam dobrí muzikanti Stanislav Petrov a Matúš Kľúčik, nuž ani ja som sa nechcel dať zahanbiť. Keď mi dali slovo, pokúsil som sa byť vtipný a zaspomínal som si na prvý dobrý aforizmus, ktorý som si zapamätal, keď som mal desať rokov.

Bolo to krátko po vojne, keď sa mi pri návšteve Prahy dostala do ruky práve vydaná knižka aforizmov, anekdôt a karikatúr z Protektorátu Jedna pani povídala. Bol v nej aj obrázok Hitlera, ako stojí na hlave v sokolskej uniforme, a pod obrázkom bolo napísané: „Když vstoupil Stalin do Orla, Hitler vstoupil do Sokola.“ A hľa — na staré kolená znova držím v ruke knižku dobrých Aforizmov, v ktorých sa znova stretávam s Orlom, tentoraz ako s ich autorom.

Publikum mi zatlieskalo, no po návrate domov sa ozvali vo mne pochybností. „Aj keď tlieskali, veľmi sa nesmiali,“ vravím žene. „Bol to hlúpy nápad, chcieť mladých ľudí pobaviť takou starou historkou. Bitka o Orel v auguste 1943 bola legendárna, bojovalo sa o to mesto až dovtedy, kým sa na oboch stranách neminulo strelivo a červenoarmejci dobyli Orel holými rukami — no málokto sa na to dnes pamätá. A už vôbec nikto sa nepamätá, že bol aj telocvičný spolok Orel, hoci práve v tom je ten vtip.“

„Netráp sa, bolo to dobré,“ utešovala ma moja žena Oľga, „Aj pani vydavateľka knihy ťa pochválila, že to malo pekný oblúk.“

Darmo ma utešovala. Pochybnosti ma hrýzli ešte aj vo sne. No na druhý deň ma čakala dlhšia cesta autom a počas nej sa mi vrátila dobrá nálada, len čo sa mi cez okienko auta začali privrávať predvolebné bilbordy. No sláva! zvolal som.

Chystali sme sa kedysi poslať do boja proti extrémizmu vrece zemiakov, ale dobre sme urobili, že sme tie zemiaky radšej zjedli. Nič to, že nám starcom esprit hrdzavie — hlavne, že ho nestrácajú tí mladí kandidáti vlády tvrdej ruky. Úlohou mladých voličov je iba dožičiť im právo nezištne povedať svoj názor, a aj mne, starcovi, prestane potom už hroziť, že budem vypúšťať z úst nepodarené žartíky — zmrznú mi na ústach.

Radšej si už iba potichu prečítam aforizmus Mareka Orela: „Smrť niekedy zo zúfalstva kosí aj v urnovom háji.“