ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dobre sa mi píše o Ferovi Guldanovi — vždy je o čom. Keď nepíšem o tom, že mu práve horí dom („Dom horí, be happy!“), aspoň komentujem nejakú jeho výstavu. (Napríklad aj 4. apríla 2017 si zaslúžila pozornosť jeho vernisáž v Quo vadis.).

Nečudo, že sa stal najčastejšou témou mojich fejtónov.

V roku 2009 som o ňom do Sme napísal:

„Beztrestnosť nevyšetrených zločinov! Nie je to čosi, čo musí byť povedomé aj ľuďom, čo nikdy nežili v totalite? Nie je to náhodou nákaza, ktorá ohrozuje aj súčasný právny systém EÚ? A neprispelo k nej náhodou aj demokratické Slovensko svojím právnym unikátom — amnestiou nevyšetrenej vraždy?… Život však beží ďalej, akoby sa nechumelilo, vražda Róberta Remiáša poburuje už iba Fera Guldana.“

A v roku 2013, opäť do Sme:

„Kto napríklad nemlčal celých (už pomaly) dvadsať rokov, čo ubehlo od tej bez vyšetrenia amnestovanej vraždy mladého policajta Róberta Remiáša? Kto mu postavil a kto ošetruje pomník na mieste vraždy zakaždým, keď ho poškodia? Predbojovník Fero Guldan.“

A nedávno, do časopisu Zrno, som napísal zas toto:

„Vtedy to bolo naozaj tak, že sa k výročiu Remiášovej smrti hlásil málokto a z toho mála svoje meno s ním neváhal spájať najmä autor pomníka Fero Guldan.

Dnes je to naopak. Tých, čo sa dožadujú pravdivého vyšetrenia tejto vraždy a potrestania vrahov, je, chvalabohu, už neúrekom. A meno, ktoré sa pre zmenu dnes vytráca, je práve meno Fero Guldan. Aj keď sa fotografia ním vytvoreného pomníka objavuje v novinách často, vždy je pod ňou napísané iba meno toho, komu je pomník venovaný, nie však meno autora pomníka.

Nepíšem však tieto slová preto, aby som niekoho alebo niečo kritizoval. Naopak. Myslím si, že to tak má byť. Pomník je venovaný Róbertovi Remiášovi — zaslúži si ho on, zaslúži si tú pamiatku aj pani Remiášová.

A čo sa týka Fera Guldana — môže byť (a určite aj je) hrdý na to, že jeho pomník zľudovel.“

A predsa som v tých článkoch o Ferovi Guldanovi zabudol čosi zdôrazniť!

Božie prikázania „Nezabiješ!“ a „Nepokradneš!“ sú dvojčatá. Často ich obe porušujú tí istí ľudia. Nielenže Ferov pomník Róbertovi Remiášovi zľudovel, nielenže je to najvýnimočnejší pomník za celú éru demokracie — ten pomník je o to krajší, že nepatrí medzi podozrivo predražené „tunely“.

Fero žije z pohára do úst ako vtáci nebeskí a jeho pomník Róbertovi Remiášovi nestál občanov tejto krajiny ani euro.