Rozlúčka s klobúkom
Autor: Ľubomír Feldek
Digitalizátori: Viera Studeničová
Pri príležitosti pohrebu McCaina mi priateľ poslal mail:
„Jeho príbeh nekorešponduje s tým, ako ho podávajú očití svedkovia. McCain by sa bol po zostrelení lietadla utopil, keby ho nezachránil vietnamský roľník Mai Van On, ktorý za ním skočil do jazera a dopravil ho na breh na bambusových brvnách. Statočný Vietnamec ho zachránil aj pred rozhnevaným davom, ktorý ho chcel lynčovať. A hoci sa z tejto záchrannej akcie zachovala fotografia, McCain ju nikdy a nikde nespomínal.“
Priateľ pripojil aj fotografiu.
Odpísal som mu:
„Nebol som pri tom, keď statoční Vietnamci zachraňovali McCaina, zato však som preložil výber z poézie Jevgenija Jevtušenka Ľudská tvár, sprevádzal som Jevtušenka počas jeho bratislavskej návštevy a priamo od neho som sa dozvedel, čo majú znamenať verše o podvode, spáchanom na červenej zástave — že totiž až týždeň po vojne bol nakrútený dokument ako Jegorov a Kantarija vztyčujú v nemeckej paľbe červenú zástavu nad Reichstagom. (Aj ja som ich ako chlapec obdivoval.) Jevtušenkov komentár som potom použil aj ako vysvetlivku k básni.“
A pripojil som aj báseň.
ZBOHOM, NAŠA ČERVENÁ ZÁSTAVA Zbohom, náš krasnyj flag… Už z Kremľa nadol tak hrdo si neklesal, ako si stúpal hrdo, ty, víťazný náš znak, tam, v ohni, na Reichstag, hoci aj vtedy sa kryl podvod tvojou žrďou. Zbohom, náš krasnyj flag… Bol si náš brat i vrah, kamarát v zákope, i nádej Európy, červený tieň si bol, čo padal na GULAG, na živých trestancov — i zavraždených kopy. Zbohom, náš krasnyj flag… Polež si horeznak. Za tých, čo nevstanú už viac — len povzdych malý. Oklamaných si rád hnal na katovský klát. Povzdych i za teba — i teba oklamali. Zbohom, náš krasnyj flag… Nám vytieral vždy zrak tvoj trepot surový — nebol si cestou k šťastiu. Dnes naposledy krvavý, keď ťa ľud, bez jednej slzičky strháva ako chrastu. Zbohom, náš krasnyj flag… Krok k slobode sme však po vlastnej zástave, po samých sebe, zlostne, buď urobiť museli a odmietli sme tak doktora Živaga rozšliapať neľútostne. Zbohom, náš krasnyj flag… Už rozovri tú päsť, čo ešte zviera žrď a bratovraždou hrozí, rozpusti hladný dav, čo chce ťa ešte niesť, a krasorečníkom zas lezie do narkózy…
O autorovi
Ľubomír Feldek
slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života
