ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Peter Kurhajec vždy nosil so sebou dve srdcia. V aktovke drôtené, čo príležitostne odovzdával významným osobnostiam ako predseda Martinengovej spoločnosti. A pod košeľou svoje, čo horelo vždy pre nejaký pekný cieľ. Zvyčajne nie iba pre jeden (nenadarmo to bol viacnásobný majster ČSR v modernom päťboji.)

Kráčal som raz po ulici, keď zrazu spomalilo vedľa mňa Petrovo auto. „Kam ideš?“ „Na hrad,“ vravím. „Je v Bratislave americký astronaut Eugen Cernan, prišiel na vernisáž fotografií, na ktorých ho zvečnil Marián Pauer, a mám tam zarecitovať báseň, čo som o ňom napísal, keď vyletel na Mesiac.“

„Zaveziem ťa tam.“ Keď už som sedel v jeho aute, opýtal sa: „Pustia tam aj mňa?“ „Ukážeme usporiadateľom knižku Slovák na Mesiaci — na tú nás pustia oboch,“ ubezpečil som ho. Keď sme už vstupovali do sály, prišla na rad otázka: „A nemohol by som mu aj odovzdať…?“ A Peter vytiahol z aktovky drôtené srdce — dielo umeleckého drotára Jurovatého.

„Opýtame sa,“ vravím. No keď sme už sedeli v sále, vyriešil to inak: „Netreba sa pýtať, veď stačí, aby si ma, keď dorecituješ, vyzval ty. Neboj sa, poviem len pár slov.“ Nevedel som mu to odmietnuť. „Mám ju už,“ povedal Cernan hrdo, keď som mu po dorecitovaní podával knihu, a malá pauza, čo nastala, mi pomohla nájsť ten správny „spojovák“. Povedal som: „Aj vo vesmíre je najväčšou hrozbou pre astronauta oheň, a tu v sále sedí Peter Kurhajec, predseda spoločnosti, pomenovanej podľa Ferdinanda Martinenga, zakladateľa bratislavského hasičského zboru a rád by vám čosi odovzdal.“ Na moje slová sa zdvihol Peter Kurhajec a predniesol najdlhší prejav dňa, zdvojnásobený tlmočníčkou. Eugen Cernan až dovtedy sedel, ale pri Petrovom prejave sa aj on postavil a v očiach sa mu zaleskli slzy. Keď potom prevzal od Petra drôtené srdce a pritom ho aj vrúcne vyobjímal, pretože jeho prejav považoval za vyvrcholenie vernisáže, stratili sa obaja v záľahe fotografov.

Marián Pauer to sledoval s úsmevom, iba hlavný organizátor vernisáže si trošku zazúril: „Boli ste sem pozvaný recitovať, a nie aby ste mi tu menili program!“ „A čo bolo na tom zlé?“ opýtal sa ma potom začudovaný Peter Kurhajec. „Nič, Peter,“ upokojil som ho. „Všetko bolo v poriadku.“

Už Peter Kurhajec nezareční ani drôtené srdce neodovzdá nikomu. Jeho vlastné srdce dohorelo v bratislavskom krematóriu 6. júla o pätnástej hodine.