ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Príbeh privoláva príbeh. V júnovom fejtóne som citoval z internetu informáciu o žilinskom chirurgovi Kauzálovi, ktorý 2. novembra 1959 nemohol ani dokončiť operáciu „pretože počas operácie bol odvolaný do pracovne, kde ho čakali príslušníci ŠtB, aby ho zatkli.“ Tak sa dostal nielen do mojej hry Nepolepšený svätec, ale inšpiroval aj môjho priateľa Jožka Kredátusa, aby mi napísal o svojej tete Pandulovej, odsúdenej koncom päťdesiatych rokov v inom žilinskom monsterprocese.

Požiadal som ho o podrobnosti a on mi sprostredkoval priame svedectvo svojho bratanca Ivana Pandulu:

„Moja matka Mária Pandulová bola členkou delegácie mesta Žilina, ktorá vykonala osobnú návštevu u pápeža Piusa XII v Ríme a ten jej rodine dal požehnanie aj písomne. Toto sa komunistom veruže nepáčilo a tak museli zasiahnuť. Vykonštruovali akože protizákonnú činnosť uvedenej osoby a mama bola odsúdená Ľudovým súdom v Žiline dňa 2. 4. 1959 a Krajským súdom v Žiline dňa 13. 5. 1959 na 10 rokov, trest prepadnutia majetku, trest zákazu činnosti na dobu 8 rokov, stratu čestných práv občianskych na dobu 5 rokov… Pri habaní majetku som v tom čase bol doma na lôžku s nohou v sadre. Príslušníci habali všetko, čo videli. V izbe, v ktorej som ležal, zostala len tá posteľ s dekou a na mne len nočná bielizeň … Samozrejme v zápisnici bolo uvedených menej vecí… Tie, ktoré sa im hodili tam neboli… Pre zákaz štúdia som musel ísť pracovať do výroby ako pomocný robotník bez kvalifikácie, hoci som mal len 16 rokov… No a paradox je, že tú dobu do plnovekosti, ktorú som odpracoval a platil všetky dane, mi pri odchode do dôchodku Sociálna poisťovňa do výpočtu dôchodku nezarátala. Takže aj terajšia demokracia sa podieľa na tom, čo komunisti s potešením vykonávali.“

Prečo boli monstreprocesy inscenované ešte aj na prahu „zlatých“ šesťdesiatych, a práve v Žiline? Traduje sa, že preto, lebo práve zanikal Žilinský kraj — od 1. januára 1960 ho mal pohltiť Banskobystrický. Niektorí ľudia v Žiline vraj boli v panike a usilovali sa urobiť ešte kus práce, aby nimi Banská Bystrica nepohrdla.

Aké nadčasové! Vypovedá to o banalite zla, ktoré sa kedysi skrývalo za ochranu výdobytkov socializmu, ale šlo mu hlavne o ochranu vlastných záujmov. Ukrivdiť nám môže aj nezištný fanatik a pomocnú ruku podať aj chamtivec. Najneľútostnejší však bývajú tí, čo skrývajú svoje individuálne záujmy za kolektívne predsavzatia takej či onakej ideológie.