ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po meste huk, po meste shon, húf veľký tiahne pochodom: nech žije vojna! Na čelo toho pochodu — hľa, odvážny syn východu: nech žije vojna! V tom čiernom zraku blčí vztek, tak kráča ako pravý rek, a za ním more vzbúrené… hej, napred! všetci ideme: nech žije vojna! Kto nesúhlasí — beda mu, pred jeho domom zastanú, a on snáď ani netuší, keď razom okná na kusy: nech žije vojna! I kto by ostal netečný, syn východu keď zareční? čo vládze — k pluku ponáhľa za otčinu a za kráľa: nech žije vojna! Plač!… darmo, ťažkým lúčenie… no, rastú voje zo zeme, a šibú vlaky — kríž-nakríž — ten do Moskvy, ten na Paríž: nech žije vojna! Po šírych poliach zákopy… krv mladých sŕdc ich vykropí, na nôž sa chlapci vrhajú, a víťazia a padajú: nech žije vojna! S hrádz nastôsaných mŕtvych tiel Smrť hádže tisíc osídel, i píšu mnohí — nekryte: Ó, modlite sa, modlite! (nech žije vojna!) Tu doma žiaľom zachodia — ak otca stihla nehoda! až chladnú srdcia od hrúzy, veď každého čos’ hrdúsi… (nech žije vojna!) po hradskej vozov dlhý rad, z nich hľadia deti — všaký riad, na úmor všetko znavené! — A kamže vy, hej?! — Nevieme!! (nech žije vojna!) Už zmĺklo mesto od hrúzy, veď každého čos’ hrdúsi: tej zmizol muž — syn — tej zas brat, kým inde za stôl sadá hlad… (nech žije vojna!) … Len odvážny syn východu sa ešte nemá k odchodu — má obchod, pekné zásoby, a dnes sa na tom zarobí… ak siahne vrchnosť s pokusy, on tovar predať nemusí… (nech žije vojna!) Tu chýr, že nových odberú… strach! on tiež musí pod mieru. — Á, súci!… To však nevadí — už dávno našiel porady: keď iní idú — v kaviarni on zabaví sa s husármi… (nech žije vojna!) Že prečo nejde? nevie nik. … Je zaznačený nádenník: nech žije vojna! Taj nesverí, len Šárike, že v patrónovej fabrike: nech žije vojna!