ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

S vysokej veže v tmy búrne a hrozné tiahly zvuk nad svetmi trúchlivo znie: Bím-bóm, bím-bóm… Z temnôt huk nebodaj do nebies vyje: hlce hrob život, aj ilúzie! … bím-bóm, bím-bóm… Nevidno svätýň a nebadať „lóží“: v rakve zem zobjíma obraz boží! … bím-bóm, bím-bóm… Počestnosť divná… rmút prehlušia hromy, ale čuť — predsa čuť, jak Smrť zvoní: … bím-bóm, bím-bóm… V divokosť hurhaju zvony jej lkajú, od kosy ľudia ju odmieňajú: … bím-bóm, bím-bóm… — Zastav, hó! srdcia zdrž!! z hlbín vzlyk stály: dosť — ó, dosť! obraz už pochovali!! … bím-bóm, bím-bóm… Márne! v des hurhaju zvony jej lkajú, od kosy ľudia ju odmieňajú!! … bím-bóm, bím-bóm… — Zastav, hó! kvília v noc: kosu ber zpiatky! vieme, ty vezmeš moc menšie radky!! … bím-bóm, bím-bóm… Nečuje, ale snáď iný ktos’ čuje: vežu kýs’ anjel — hľaď! obletuje… … bím-bóm, bím-bóm… — Pomôž! nech ľudia ju neodmieňajú!! Srdcia i úfajú, zvony lkajú: … bím-bóm, bím-bóm… Zalieha spríkrene do chrámov, „lóži“: Vyhrebte zpod zeme obraz boží!! … bím-bóm, bím-bóm… Radi by, nový bôľ hlboko raní: nevedia, kde by bol pochovaný!!! … bím-bóm, bím-bóm… A tmy? tie búria sa, chvejú sa tróny, svetami otriasa, a Smrť zvoní: … bím-bóm, bím-bóm…!