ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Machom pozarastlá, nakrivená strecha, neveliké okná v pošinutom srube, sklo už vypadané… ako sito steny, každej chvíľky čosi novú ranu ďube. Hvízda, šteká, hrmí — až sa tá zem kruší, zdá sa, kľaká chatrč — drúzgajú sa trámy, s bokov prší hlina. — Pomiluj — ó, Bože! upia dnu… vtom: vzz-bum!! — Už sme pochovaní! Tíchne! Na pitvore dvere poodchýlia, blysnú plaché zraky… ešte kde-tu zdurkne: vyjdú deti, ženy, aj kmeť striebrovlasý, ako z prsti chrobač po velikej búrke. Slnko svieti, jak by všetko žartom bolo, dotrhaný stav a rozmetané ploty, rozorvané polia, prekopané brehy — i tam po záhumní nasnuvané dróty. — Bože-Bože! vzdychá prividená čeľaď: takto v krížnom ohni žiť a celé týždne! hen od drótov patrol neraz prišla pre nich, ale kde by išli z drahej dedovizne? Starec mĺkvym, jak by nebol z tohto sveta, netkne sa ho hrôza, neskľúči ho ťarcha, neopustí krov… kde pravnuka si dožil, rád by usnúť v Pánu biely patriarcha. Hľadí na chalupu — dlho. Vyruší len: Dedo, zas k nám idú! Vskutku, patrol nová: Starý, musíte preč, zavadzia nám chatrč! — Nie ja, kým ju žhavý plameň nepochová!! Na mrkaní prídu chlapci, pionieri — kúty plnia sirkou, rohy smolou natrú, nevoľno im, ale rozkaz — darmo! skončia… nepatrná iskra roznieti tu vatru! Domáci ich ani neobzrú… vrúcne v komore sa modlia za to hniezdo rodné, bledá žiar v skrýš vniká, vzrastá pekelný huk, divý rachot iba po polnoci — krotne. — Bože-Bože!… mesiac zrudne ani v krvi, a čľup! za vrchy. Tma! ó, tak neisto je! Na oblohe — prask-prask! a kraj v svetle pláva, k chalupe sa plazia nepriateľské roje. Zrazu vzplanie strecha, príšernú žiar lejúc na rozryté polia, na ostnaté prieky, hvízda — šteká — hrmí — pára bez prestania, vrhajú sa čaty na smrť opreteky. Zpoza drótov striehnu oči, citné oči, im je chatky ľúto, i z nej vypudených… hľa, jak idú… všetci nesú čo-to z mania, pomárnia sa! — Hahó, chlapci, preveďte ich!! Prejdú šťastne… v ceste dôstojník, a starec uprie naňho mdlý zrak, pre čin nepokarhá — pozdraví ho! a pri žiari z poľa smrti vedie svojich vo svet — biely patriarcha!!