ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— O čom si snila, dcéra moja, o čom si snila? sladučko si sa usmievala, ako som lampu rozsvietila. — Svídali sme sa, mati moja, svídali sme sa s holúbkom mojím, s mužom mojím pozerali sme na nebesá. — Kade ste išli, dcéra moja, kade ste išli? po krvi nôžky nebrodily, keď si mi stala sviežej mysli… — Po krvi? ach, nie — mati moja, po krvi? ach, nie! kade sme išli — kvitly lúky, bujnelo božie požehnanie. — Akým bol v tvári, dcéra moja, akým bol v tvári? opŕchly, pravda, ruže s líc a vyhasol z očú pohľad jarý? — Tvár sa mu skvela, mati moja, tvár sa mu skvela, oči sa chvely sladkým mierom, sťa by len pohľad archanjela! — V akom bol šate, dcéra moja, v akom bol šate? v mundieri iste rozodranom, v košieľke jak zem — viem to sväte! — Mundier už svliekol, mati moja, mundier už svliekol… odev? jak v chrám keď kráčal doma, košieľku nik by neoriekol. — Jakže on žije, dcéra moja, jakže on žije? nenosí ťažký žiaľ na srdci, s údelom svojím spokojný je? — Spokojný iste, mati moja, spokojný iste! je mu vraj dobre, celkom dobre… ale vy v noci plakali ste?! — Plakala veru, dcéra moja, plakala veru! počúvam, že v tom najsladšom sne rady sa duše odoberú… — Povera lichá, mati moja, povera lichá! sľuboval — sídeme sa skoro, a hruď viac bôľom nezavzdychá. — Sídete, lež kde, dcéra moja, sídete, lež kde?! priprav — oh, priprav srdce biedno, nemá to byť na našej hviezde! — Nemožné — ach, nie, mati moja, nemožné — ach, nie! hovoril: Čierne chvíle jasom poleje božie zmilovanie…! — Nestav sĺz nával, dcéra moja, nestav sĺz nával: sused náš došiel včera z boja, vraví — on sám ho pochovával! — Nemožné — ach, nie, mati moja, nemožné — ach, nie! sused sa mohol ľahko zmýliť, nejedno telo prepoznané!! — Neklesaj zo síl, dcéra moja, neklesaj zo síl, tuto, hľa, prsteň, pozriže ho, uhádneš sama, kto ten nosil! — Nemožné — ach, nie, mati moja, nemožné — ach, nie! obrúčka s menom ako moje, lež — sa to snadno nenamanie? — Bubon! strasť nová, dcéra moja, bubon! strasť nová! čuješ — ha? máš ísť na mestský dom pre pomoc… veď si tiež už vdova!! — Nemožné — ach, nie, mati moja, nemožné — ach, nie! ja viem, že muž môj žije — žije, a príde iste, nečakane!! * Černie hrob, černie v pustom poli, černie sa, černie: keď sa raz živí domov vrátia, čo si len počne srdce verné?? Černie hrob, vetrík popletá sa po hloží-tŕní, keď sa raz z diaľ tých dotúla k nám sen ten sa splní, iste — splní!!