ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

… Zzoú-zzoú… lomozia stroje, zzoú-zzoú… krútia sa kolá, remene mihajú — hýbu sa kľuky, robotia pre vojsko žilnaté ruky: zzoú-zzoú… deň i noc, že to len človek i zdolá! Prísny pán pokojne dozerá prácu, ľudia sa žalujú… On? čo by stenal? z novín vie, jak sa svet krvavo škrtí, lež — čo tam! — Hore sa, chlapci — len z chuti!! zzoú-zzoú… osohu ako dnes ešte ver’ nemal! Všade ruch, ani kdes’ na mravenisku, svaly sa pružia a tovar sa množí, čelá sa perlia, krv podbieha bielka očú a — lacno! no, výhoda veľká — zzoú-zzoú… Nebyť tej, kamarát, už si snáď boží! Srdcia sú mĺkve, len jedno sa búri, jedny rty repcú, že na posmech platy: Robiť jak otrok a nevedieť za čo? ľudkovia, pýtajme, podvýši dačo! zzoú-zzoú… Vezmú ťa na vojnu, neoddá sa ti! Utíchne na týždeň, utíchne na dva, slúcha chýr na chýr a víťazstvá samé… bolo by dobre, len žena jaks’ — hlúpa — náladu kazí, že drahota stúpa… zzoú-zzoú… Ak to tak, čo to tým deťom len dáme? Raňajky dievčatko otcovi nosí, chlebíček? sťa by naň naprosto mleli — čiernučký! Dnes i ten: — zabudla mamka? — Múky niet! že má prísť kukuričianka! zzoú-zzoú… pánov syn mrví chlieb ako srieň biely! — Hore sa, cengalo! čas je nám drahý! Jeho však niet čo hnať: od kusa drhne… vyprázdni hrnček a dcérka už rúša, chrbát sa ohýna — svaly sa pružia — zzoú-zzoú… večer jak bádal by pod kožu tŕne! V sobotu výplata — obstojná! Pravda, čo to dnes? do sklepu ani ísť ženám! — Pane, len korunku, priveľkou psota! — No, veru, to sa mne peniaze kotia? zzoú-zzoú… Pre takých ako ty práce viac nemám! Ráno, keď zhlaholia chrámové zvony, stojí ktos’ zúfalý, v zraku noc zlobná: I ten Boh musí spať! hrešia rty, hrešia, drobnučký syn sa mu na ruku vešia — (zzoú-zzoú…) — Črviačik, máš tiež piť takú čiaš do dna? Rukuje… žena sa zachodí žiaľom, deti sa k otcovi zľakane vinú… za amen niet ho! vlak uháňa — z okna obzrie si ešte raz — kade zem rodná — (zzoú-zzoú…) Na čistej oblohe oblaky dymu… oblaky dymu!!