ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nadporučík s poručíkom po peróne chodia: Mnoho, mnoho toho hydu, práve teraz s nimi prídu, na moj’ dušu — blázon i ten, kto im vody podá! Poručík len plecom stisne: Na rozkaz ísť musia! — Kto to, apa? — Pištík, tu si? poď, poď! — Kto to? — Ale Rusi! — Pravda, apa, veď tým dáme, veď tí u nás skúsia! Nadporučík usmieva sa, synka nežno hladí: — Keby si bol trochu väčší — bol bys’ iste dávno v seči… či tak, Pištík? — Veru!… Vidno, že sa majú radi. Drobný chlapec vedľa otca krepkosť, pružnosť samá: ukázať chce svoje vlohy… na peróne stoja mnohí, dámy, páni — Červený kríž… a tam je i mama! Práve len čo odjachal vlak — plný — preboľavý… zápäť za ním druhý má prísť… Nuda! slúchať len hvizd na hvizd: koľajami rušeň cvála ako zo zábavy. Cengot! tváre v napätí — a oči razom — bystré: Raf-raf-raf-raff… počuť z diali… — Ba sme sa ich dočakali! Malý Pišta ako otec, tiež sa strmo vystrie. … Raf-raf-raf-raff… dym sa skudlí, dlžizný vlak stáva:… — No, ba hodne tohto statku, postrieľať ich po poriadku! … nadporučík mračným zrakom vozne prekutáva… Chlapi hodní, ale vzdorní, úsmev iba kde-tu, tváre husto zarastené… holiť? kde tam? času nenie! mrzí ich však, že sú takto na diváky svetu! Niečo vozňov osobných — hľa, to pre šarže asi! kozáci dva v okne stoja, rozoznať hneď podľa kroja, jednému z nich pozdáva sa chlapček belovlasý… Poručík k nim: Zkadiaľže ste? — Od Kijeva, pane… Otec hľadí na vojína: Čo len má do môjho syna? A ten vraví, usmieva sa, slza lícom skanie. — Čo chce? — Nič, len spomína si… poručík mu sdieľa: tiež vraj doma synka nechal… Kozák — jak by srozumieval: Taký-taký… celkom taký, moja hlávka biela!! Nadporučík zarazený dieťa nežne túli, jak by mu ho brali silou… už je nie viac jak pred chvíľou, ako by to jeho srdce v divné puto skuli. Vyťahuje tabatierku… zdvíha: Nech sa páči! Siahnu na dve cigaretky… — Vezmite si všetky, všetky! — Dovolí pán — kamarátom? — Tak-tak! koľko stačí! Ohlas trúbky! vlakom trhne, postávka dosť krátka… smutne vozne zahurtujú, tamtí v okne — salutujú, nadporučík pozdrav vrátiac, synka nežne hladká.