SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cestou

Jachá — jachá šírou nocou — jasnou nocou iskry sype po nížinách, po násype s okáľami ako drak… Míňa viesky, míňa mestá, nemá zbytkom na zápine; ako had sa svíja — vinie, kde-tu stanúc mimoďak… A zas ďalej — a len ďalej rafe — chŕlí dolinami, z hĺbky vozňa, s tvrdej slamy vznáša ktosi mĺkvo zrak… Nepýta sa — nežaluje, nemôže spať, hoci v duši usne všetko, keď vlak ruší: buď jak buď — tak, lebo tak! Bežia stĺpy, dróty skáču… s Bohom! kynie chvejné chvoja: popri mostoch stráže stoja pooprené na bodák… — Žena? deti? škoda myslieť! pripáli si cigaretku, a vlak jachá v stálom letku s okáľami ako drak…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama