ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

… Žblnk-žblnk… na potôčku matka košeľôčku plače v trpkom žiali, že jej syna vzali, žblnk-žblnk… Ako kvietok jarný svieži bol a švárny, po ňom iba chvála, jak by neplakala? žblnk-žblnk… Otec umrel, a on sám mal starosť na dom: znášal všakú trovu, uctil mater vdovu, žblnk-žblnk… Šiel tak ako dieťa — nádej nevytletá: kým ja niekde v cviku, bude po povyku! žblnk-žblnk… Mesiac — a nič zmeny! — Už som oblečený, s Bohom! nezúfajte — dobrý Pán Boh všade… žblnk-žblnk… — Pane! srdce zlkalo: doprajže to málo, nech ho uzriem ešte na poslednej ceste! žblnk-žblnk… Práve chcela v pole, keď ktos’, čo len dolie, beží k nej a kričí: Syn vám na stanici!!! žblnk-žblnk… Dobre nespadla s nôh: To Boh, to dal sám Boh! Sťa stĺp od úžasu… — Rýchlo, nieto času!! žblnk-žblnk… Tak sa ponáhľala, jak by krídla mala, v ceste ľudia vážni: Sa tá stvora blázni? žblnk-žblnk… Čelo sprchou perál var už vyoblieval, čo moc, darmo, to moc! — Pomôž, Bože, pomôž!! žblnk-žblnk… Ktosi v rovnošate: A ma nepoznáte? — Syn môj! v srdci mdloba, v náruč vpadnú oba, žblnk-žblnk… Na stanici čulo, vojska dohrnulo, tých dvoch obostáli, by sa vyplakali, žblnk-žblnk… Vojačik jak panna, tá mať sužovaná v drahú tvár sa vpila, až sa opojila, žblnk-žblnk… A keď musel, vtedy ešte naposledy si ho prežehnala — viac tam neplakala, žblnk-žblnk… Teraz na potôčku žmýka košeľôčku, horkosť sladí chvíľa, ktorú vymodlila, žblnk-žblnk…