ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jas lámp, rad palôt, mĺkvy chrám… hrom diaľny okny otriasa: na korze ruch — lesk šumných dám, so synmi boja šialia sa… Hrr… hrr… koč! na ňom Jaško, chlapec len — a kone sa mu nesplašia, oj, nesplašia! Má na desiaty! Žiačkom bol, keď starší šli — on liace bral… hja, inak doma prázdnym stôl, a teraz žije ako kráľ… hr… hrr… i mať i sestra, Nastuňka, čo majú — len by každý mal, oj, každý mal! Je hrdý, že sa rýchlo vžil v svet krvavý, v svet nesvätý, pri knižke? to by leňošil, veď má už preds’ na desiaty! hr… hrr… a mnoho vidí, všetko zná, vie dobre, čo sa vyplatí — oj, vyplatí! Preň nevinnosť už umrela, hoc žehná sa, kde prejde chrám, však jemu zrejmé docela, čo v zraku pánov, v srdci dám… hr… hrr… — He, pane, ružu? sadnite, ja akú chcete — takú mám, oj, takú mám! Pán sadá: zajtra môžbyť, tú krv žihajúcu šľahne mráz, snáď vsiakne v pôdu rozrytú, nuž — nech prv zšumí ešte raz! hr… hrr… a Jaško vie to, všetko vie, i že tu nejde o peniaz — oj, o peniaz! — Hí!… Koč po dlažbe uháňa do ulíc, ktoré v premilom sne, jak kde istou obrana, hoc z diale doznie huk i lom… Pss — pss! Máš hosťa, švárna Nastuňka…! Tá otvorí… Mať? vyjde von, oj, vyjde von!! A Jaško? záprah obráti, a blúdi mestom sem i tam, vie — hoc má len na desiaty, čo v zraku pánov, v srdci dám… hr… hrr… — He, pane, ružu?? sadnite, ja akú chcete — takú mám, oj, takú mám!! Jas lámp… a hýri hudba, smiech… — Len blázon pohár neprihne na cestu!! čože — hanba? hriech?? snáď zajtra všetko zahynie! hr… hrr… — Hej, koľko hodín? — Dvanásť, hľaď! Ba kto je tomu na vine? oj, na vine??