ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Búri bubon o polnoci viesku tichú… dunenie diel počuť zčista: … nech sa každý z domu chystá… Sodoma tu čosi-kamsi… v okamihu…! — Bože — Bože, čože to len bude s nami? — Zapriahajte kone, voly… nepôjdeme vo svet holí… najhorší chlieb — najtvrdší chlieb — vyžobraný! Zapriaha sa, nakladá sa, kto čo schytí: … Hio, ča — hejs! haravara — jeden kľaje — druhý tára, plačú ľudia, kričia ľudia ako spití. Iba v múre u zvonice ešte stačia: izba prázdnou — ale svieťa, na posteli útle dieťa, v plachtici zas pradie sladko drobné mača. Gazda musel na bojište, mladá žena vybehla von, kdes’ na uhle slúcha, jak to nocou mumle, zachveje sa — veď len šatkou prihodená. S drabinovca volá ktosi: Ešte nejdeš? — Tys’ to, kmotra, čakám na mať, chcem si veci usporiadať, vy len choďte! nezadlho pohneme tiež… Nový ohlas zpred pitvora: Hotová si? — Tys’ to, sestra? čakám na mať, chcem si veci usporiadať, ty len choď! ja mám si ešte česať vlasy… Otvoria sa s hurtom dvere: … rýchlo, rýchlo… na voz! a nič nezabudni — je to tamvon za deň súdny, susedná ves horí! — Ale veď už tíchlo! — Veru tíchlo, tu vraj má dôjsť ku útoku…! — A čo dom? čo ovce? kravy? — Len by človek ušiel zdravý, sber sa!! — Choďte, mamo, ja ver’ počkám trochu…! Nepomáha prosba, ani zaklínanie: je už sama — samučičká, ale vyčká — ona vyčká, nech vie aspoň — ak sa stane — čo sa stane…! Vzdychá k nebu… okná zrinčia… boj sa katí… dieťa spí a mača pradie: kto by túlal kade-tade?! keď tu — prask!!… Ó, zem sa puká, Bože svätý!! Búši srdce — zarvúc zverom zpoza mreží… príšerný blesk — múr sa ssutí, čosi drahé tisnúc k hrudi, biedna žena položivá beží — beží… Stretá tieňov rady mĺkve, dlhočizné… potkýna sa — pobehuje, nevidí nič — nepočuje, len to drahé tisne k srdcu — tisne — tisne! Chotár!… na smrť udýchaná už-už klesá… tu voz — pre stisk krokom rúša, množstvá tiahnu: Dobrá duša, prisadni si semká ku nám — zmestíme sa! Ledva sadne: Vy ste, mamo? — My sme, my sme! V pekelný huk, srdcelomný nárek zjajkne: obec v ohni žena nedbá — len to drahé k srdcu tisne. Idú, idú — hegajúc, keď cesta zrytá… kade iní — tade oni, búrka už tak neromoní! — Čo to dieťa ani jesť len nezapýta?! Idú, idú — z diale už len pohrmieva… vietor štípe — zora šľahne, duša zúfa — telo krahne, iba žena chichoce sa… spieva — spieva! A tie piesne dobre všetkých nevynáča:… Svet sa zbesnel… hoja-hoja! papaj, syn môj, radosť moja…! Stanú… žena k prsiam túli drobné mača…