ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— Na zdravie nášho hrdinu! i vzkypí vínko rujné… Len včera došiel na pár dní, dnes vyvodí už v kaviarni… — Hej, vyprávajže, pravda to? Čujme! čujme!! — Nuž bolo vám to podvečer (jak podala tlač správne), ja pýtal som sa na patrol, a k hore som sa prikradol štvornožky… — Ej, to zapime… Slávne! slávne!! Tam od pňa do pňa postávam… (štrng! vzkypí vínko rujné), nič! delá sťa by pospaly, mrak… vzchodí mesiac pomaly… — A bol si len sám? — Ako prst! Čujme! čujme!! Ja stojím, hľadím, iba vtom (jak podala tlač správne), tak na sto krokov hne sa čos’: no, kto si — ten si. Boha pros! tu celá čata! — A on sám! Slávne! slávne!! Sám nie! so srdcom jak ten kov… (štrng! vzkypí vínko rujné), plán už i mám a do trávy sa prihnem… upriem meravý zrak: Halt, bo pálim!! — Ojojój… Čujme! čujme!! Tí nič, a ja ver’ neznám žart (jak podala tlač správne), paf-paf-paff… nabijem si zas, a vrie to, sťa kde spústy nás: Halt! poddajte sa!! — To je čin… Slávne! slávne!! Hja, hrklo v nich… no, na zdravie! (štrng! vzkypí vínko rujné), i stali — odhadzujúc zbraň, lež teraz?! Ale svitlo priam tu v tejto hlave — ako blesk… Čujme! čujme!! Hó, berte povraz! zavolám (jak podala tlač správne), tu medzi nimi skrsne shon… — Čo nemáte? tak choďte poň! a už bol tam!! — To stojí glg… Slávne! slávne!! No, teraz poviažte sa hneď! (štrng! vzkypí vínko rujné), a koniec sem!! i stane sa, a stúpa čelaď zpod lesa predo mnou!! — A ich bolo moc? Čujme! čujme!! Punkt štyridsať — chlap do chlapa!! (jak podala tlač správne), snáď pre nič — za nič chvál a chvál? sám komandant ma zbozkával — a toť, hľa — kríž! — Oj, veríme… Slávne! slávne!! — Na zdravie nášho hrdinu! i vzkypí vínko rujné, keď kročí pán kýs’ ku stolu, a predstaví sa pospolu: Som detektív… a, pane, vy? Čujme!? čujme!? — Čo? — Prosím, písma ukážte! — Ja? komu?? — Len sa bavme! hľa, navlas podľa údaju… vás už pár týždňov hľadajú, i nech sa páči so mnou — hneď! Ó, dni slávne!!