ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V dyme a v ohni sa víťazi hrnú do mesta sutín… vzdor podlomený je: Beda vám, zdolaní! vaša krv ešte dnes našu krv smyje — beda vám!! … Dôstojník v čele… dom netknutý — hradom, včera hen z okien smrť za kvietím spŕchla, dnes niet už milosti, niet žien, niet detí, len — čeliadka zvrhlá… — Po nej, haj! Idú — mrú, nechabnú!… dôstojník v čele… Lekáreň? Skočí dnu: mať a tri dcéry za česť a za život žobronia, oproti u sklených dverí pokľaknúc. Zachvie sa srdnaté, železné srdce, drsná tvár zjemnie… hľa, vzdiali sa mlčky… iba: Oh — ooóh! obúši… Kmášu tie ružové púčky zbesnelí!! Dôstojník ponáhľa s kliateho miesta v dyme a v ohni a v smrteľnom reve, ale: Oh — ooóh! ani huk pekelný prekričať nevie: ooóh! Po klzkej, krvavej dlažbe sa vrhá, desný boj utráca na zúrivosti… lež to: Oh — ooóh! v duši sa zazrelo, štiepa až kosti: ooóh!! S nocou — tíš! Víťazom mesto sa vzdalo… mužstvo spí, spoločnosť pri víne drahom… kdesi ho vypriadli! iba zrak jeden jaks’ nesvieti blahom: ooóh!! Nevidel zhola nič, ale vie sväte — po klzkej podlahe štvoro tiel chladných, štvoro sŕdc zamĺklych, a s líc — že svanutý ružový nádych na večnosť… — Pime, eh — pime!… a žeravosť v duši, hlava i zmátaná, ale sny — nesny! — Čujete? ooóh!! to mať i s dcérami drhnú psi besní… ooóh!! Vytrezvie? horký ho! divné má oči, na čiare nedbá nič, i keď boj tuhý… klesá! — Oh — ooóh!! nesie si so sebou aj na svet druhý… ooóh!!!