ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Chodím, blúdim trávou u potôčka,
zapantaný rôznych v kúzle dúm.
Bystrá vlnka žblnká, hlestí, ločká,
vôkol modrých kvietkov šibú očká,
s listím vŕb sa jemný ihrá šum.

Pod nohou mi vrždí ďatelinka,
nad hlavou mi bodrý bzučí čmel.
Vôňou sa mi vďačí konvalinka,
štebotom ma svižná víta pinka,
ach, kde bych len toľko krásy črel?

V bielom toku zlaté plujú rybky,
z krov slávička žiaľny znie hlahol.
S jelše konár kýve na mňa hybký,
tam ma chládok bujnej vábi lipky,
by do jeho svieže si ľahol.

Položím sa v tôňu ratolestí,
pod čarovným, jasným blankytom.
V blízkej hôrke srnka stvára lesti,
k nebesám hor škorván cestu klestí,
Boha chváli zvučným varitom.

Súsednom na kopci devy šumné,
té sťa víly nótia, výskajú.
Milá pieseň kradmo letí ku mne,
tlumočí mi chóru city dumné,
sladkého ma uspí do taju.

Bože môj, ah! ako živé všetko,
jar kým trvá, prúdi krv, mladosť.
No keď žitia zmizne vesna, lietko,
skrblá jaseň blahom kynie riedko,
minie rozkoš, zmrzne ruch, radosť.

Dl. 23. VI. 1896