SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do hôr


No čož’ porábaš, milá stvora hôr,
   po stých starostiach prác jara?
   Si živá, čerstvá, bujará?
Či snáď ťa čierny smútku kryje flór?

Si vyšla z bôľnej útrap nemoce,
   už zdravý duch je, aj telo?
   Ach, úfam, dýchaš veselo,
srdiečko tvoje bodro trepoce.

Ťa páčim, citná dcéro prírody,
   sa v pestrom kochať nív kvete.
   Myseľnosť kúzla, sny pletie
pri nezábudkách žblnkavej vody.

Počúvaš v chrasti trilkot slávika,
   kukučky ohlas, drozda hvizd;
   šuchor vetierka, listia švist,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
čo nútor blaží, dojmom preniká.

Drn zočíš rypkať srnky mlaď plachú,
   kol nej čmel brnčí, kľukoroh;
   veverku hopkať po boroch,
čulého zajka páliť v postrachu.

Sa sem-tam dívaš: jarabý motýľ
   sa kúpe, blyští v úslní;
   roj včeliek buniek dbol plní:
z kalíškov snetiev drahno, drahno tyl.

Požívaš vôňu, balzamový vzduch
   smrečia i jedlíc, krov ticha.
   Šud neznámy ti, pleticha,
svet krásy iba, sladkých maľby túh.

Schytíš margitku, šklbeš ju, trháš:
   on ľúbi… ej nie… ľúbi ma…
   Ti oheň sála očima,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
do rojčenia víd, plánov sa vrháš.

O teplom dumáš rodinnom krbe,
   staviaš manželstva zľudný chrám,
   kde nevyhasne lásky plam,
zásť sudby kľudu, šťastia nezdrbe.

Nuž stavaj, stavaj! dobrý Boh ti daj
   spln vrúcnej žiadby, nádeje.
   Milosti slnko ať hreje
budúcna tvojho požehnaný raj.

K. N. M. 22. V. 1902