SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Utrápená


Pri okienku hútam, úzkostlive zúpim,
          ah, Božinko, výše!
          kto ten osud spíše,
smietavým čo ihrám obecal ma, skúpym?

Večermi naň myslím, o ňom dumám ráno.
          Zmarte ma, oh, žiale!
          zožieram sa stále:
s jarabým holúbkom nenie byť mi priano.

Ah, kto za to môže, duch že po ňom pichtí?
          Hrudi mojej túžba
          večná, večná súžba!
Kto ma karhať môže, srdce že mi dychtí?

Motýľku je voľno v kvetnom sade, v háji.
          V úslní či v chládku
          šťavu cicle sladkú,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
kochá sa, trbliece v párky všade báji.

Závidím tej rybke: v patoči si pláva.
          V súmraku či vo dne
          hupká sebe hodne,
v kamaráta krúžku snivú radosť máva.

Dobre je, ah, vtáčku, ríša jeho les je.
          Ľúbezný druh šuští,
          letí z tajnej húšti,
červenú v zobáčku bobuľku mu nesie.

Ej, milo tej srnke v zelenom pahrbku.
          Všade virgá snadno,
          všetko je jej ladno,
pri boku zabúda srnec chvíľu trpkú.

Teší sa, ej, všetko! Pre mňa techy nenie.
          Úbohý ja otrok!
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
          Večný tvŕdze odrok
horčí moje dníčky, škrtí ňáder vrenie.

Čo mi stojí prednosť, mania deva hoc som!
          Keď len voždy cliviem,
          v tupom bôli hliviem,
uschnem, ako klinček, pôjdem k svojim otcom?

Ružička, óh, mĺkva! aj mne líčka chradnú.
          Charpa, nechtík, dúška,
          čosi skon mi šušká,
iskry očú modrých zloduchovia kradnú.

Zomrite, rezedky, fialôčky skromné!
          I ja žitia panty
          položím pod hanty,
do zemičky čiernej, veta bude po mne.

Starostný tatíček, bojazlivá matko!
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
          Zhotovte mi truhlu,
          sprevoďte ma k uhlu
cintorína svídov, tam spočiniem sladko.

Dl. 25. X. 1897