SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kytka


Ej, dala mi kytku nevinných snov krása,
    kytku sviežich, šumných kvietkov!
Pôvabná tá kytka prívet, súcit hlása
    taju srdca s nehou všetkou.

Spanilá v prostriedku hrdo ruža tróni,
    bledý svedčí rumeň tvárke.
Pokorná sirôtka ukrýva sa v tôni,
    ziera vnady kráľky jarké.

Kudlatá rezedka vôňu šíri jemnú,
    chúďa, túžba morí kás’.
Karmínový klinček túli sa ku temnu,
    k margarítke hlávku pchá si.

Nádherný hrebíček charpe núka pyštek,
    lásku javí, sa usmieva.
Žehravá ostrôžka nachýľa kalištek
    dengľavé na božedrievä.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jaká smes to bariev, aký čmýr myšlienok
    rojí v ducha sa mi kútku!
Kochám sa, teším sa, z dúm si snujem vienok,
    zabúdam rvu ňáder prudkú…

Požehnaná buď mi, nevinných snov krása,
    najmilší kvet z nivy kvietkov!
Ľúbezná tá kytka blaha úslň hlása
    mračnám duše s nehou všetkou.

Dl. 18. VII. 1899