ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Never hladkým rečiam úlisného diabla,
ináč ducha oblasť do priepasti vhabla.
Nedaj sa omantať ošemetným kúzlom,
chytne ťa do sídla, zadrhne ťa uzlom.

Nedrž na pochlebnosť, pitvorenie krámov,
falošných, ej, zámer srdciam dodá šrámov.
Nepritískaj k ňádram vretenice zrejme,
potuteľný tvor ten jedom len ťa prejme.

Nezamoc sa v siete ochechuľskej lásky,
otrava jej pôvab, zhuba šepty, mľasky!
Nedôveruj príliš, pokrytstvá čo pášu,
sladunkými bozky zradu, predaj hlášu.

Nerátaj: z hmotára vyvinie sa priateľ,
úklon, nežný úsmev: svojnej čáky fátel.
Ako len zavrhneš snahu jeho nízku,
peruntá, buráca, hanu kydá z pysku.

Pozor! drsnej pýchy mrzké na pazúry,
cit statočných driape, proti česti zúri.
Šľachtu v kaluž sáče, pravdy rúca hradbu,
v sieňach čiernej pomsty s čertom slávi svadbu.

Nekutaj v kutriskách skvelých ideálov,
krása, vidmo, ráz, ctnosť: brudný zisku válov!
Ozrač, okaz: larva, žiaľné hercov dosky,
dno svedomia: červač, brloh, rumov trosky.

Oj, varuj sa chatry, v tichunkej bdi celle,
venuj život práci: za vlasť, neba ciele!
Jatrivých rán bôľu, chrapúňov čo pik dá,
milostivý Pán Boh nezasadí nikda.

Dl. 1. VI. 1900