ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dumná klenba, dlhé chodby,
buré steny, mreže čierné.
Hrobový mlk, ako hrot by
v hlbi útrob vŕtal žerne.

Rady rakiev, hladké, prosté,
však i skvostné, drahé drahno.
Všetky nemé, hluché čo ste?
prerývate srdca ľahno.

Nachu veľrod, skvelých trónov,
hrdí držiav, korún páni!
Velitelia milliónov
driemu, drychnú v truhiel šmání.

Hlavy chvály, hluku, blesku,
hold im niesly kmeny ríše,
prekročily smrtnú stezku
podzemnej do temnej tíše.

Moci nadpráv, žitia, mretia,
krvi vojen, ohňa, mieru:
nerozhodnú, neodvetia,
opatrujú krypty dieru.

Tu spí vláda, pôžit, krása,
pýchy ples-jas, nádhernosti…
Hruďou sviera, mysľou striasa,
mráz prechádza špiky, kosti.

Tu spočíva modzog bažných,
síl mohutnosť, múz umenie.
Trúchlé trosky snažieb vážnych,
závratných sfér zlaté snenie.

Vid monarchov prachov: princov,
kniežat, kráľov uku dáva:
časy zvrtnú výšin mincou,
minie gránit, sveta sláva.

Zhynie, musí, hoc bedáka —
ctnosť len, vrúcnosť večne dýše.
Duch ligotný, bár žobráka,
v neba slasti sa kolíše.

W. 5. XI. 1901