ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Óh, vítaj, lahôd utešený máj,
ty mesiac vzrastu, krásy rozmilý!
Duch môj sa v tebe kochá unylý,
a hruď požíva tvoj malebný raj:
svet blaha snenia, pukov spanilý,
čo kúzlom kŕmi čarná vesny báj…
Óh, vítaj, lahôd utešený máj!

Kde okom šibnem, roztoch žitia zriem,
čmýr, vlnot, jasot, bujarú mladosť.
Smes vábnu listňov, skvostu až na dosť,
hor, dol rozvíja, niva, riavy lem.
Ah! zvšadiaľ kynie nadšenia radosť,
tak strojná, pekná tá matička: zem…
Óh, vítaj, pohôd utešený máj!

Vo blesku slnka liecu s tráv na kvet
ligotné mušky, laškovný motýľ.
Roj obratných sa včeliek vyrotil,
ľne bzučne v ohrad, vzácny ssaje med,
by z plástvy úľa snadne, voľno tyl
tlum lakotný ten, mlsný jari ret…
Óh, vítaj, lásky utešený máj!

Chvie ľúbezným sa šumom vonný vzduch,
zvuk, hluk vydáva hora, hájiček.
Zun jemný kypí z húšti vetvičiek,
sad v prelestnom dlie speve, lán i luh.
No najtklivejšie čerpá sláviček
zo žriedla krovia dumných bôľa túh…
Óh, vítaj, tepla utešený máj!

Po grapách, vŕškoch lichvy lozí množ,
si drnie rypká, chutný žuje krúh.
Po stráňach, v honoch čerstvý práce ruch,
dav kyprí pôdu, mäkčí, jako môž’,
by dostač chleba mal rodinný kruh,
a z hojna úrod prežiadúcny groš…
Óh, vítaj, snilkov utešený máj!

Vo vánku ľavnom, prťou dúbravy,
sa túlam, bytnosť, velebou vzňatá.
Shon pátram jahníc, vrtké kozľatá,
let lastovičiek, drozdov hvizd hravý —
Óh, dielo lepé!^[3] príroda svätá!
Óh, Tvorca múdry, mocný, láskavý!…
Óh, vítaj básní utešený máj!

Dl. 14. V. 1899