SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žnice


   Žnice, žničky, vrtké vy!
Zaspievajte šumne, dumne,
ať priletia šumom ku mne
   sŕdc vašich té výlevy.

   Rád očúvam, veľmi rád,
keď zahučia dievky, matky,
nót čarovných ozon sladký,
   skvostných piesní dlhý rad.

   Milujem ja ľubovysk,
rozmach vôle, výtrž plesnú,
keď zrnisté klasy klesnú
   úrodných nív, bačovísk.

   Ľúbim, ľúbim velice
kypot, zvukot vrelých túžob,
jasot lásky, sťažnosť súžob,
   dojímavé trávnice.

   Roztomilé, vzácne to,
keď kujonstvá, bodré žarty
v živom hluku valia sa rty
   v švihu srpov, cez leto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
   Ah, prelestné, švarné mi,
pracovnej keď družby krása
jarosť, vzletnosť citov hlása
   záhonov cez objemy.

   Spievaj, hej, si, dobrý ľud,
tepaný v tom svete šírom!
Veď len spev ti v rabstve čírom
   nechal útisk, zloba, blud.

Dl. 30. VII. 1900