ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zmizlo listie, kvety v tráve,
jasmin, charpa,^[21] šíp, mimóza;
iba v lebke mojej pláve,
sviežo dužie vždy skleróza.

Nie to ruža vône, krásy,
nie sklená byľ, ni v skle Róza,
lež čudesná striga kási,
muzikálna, lstná skleróza.

Hudobná je, áno, áno,
kypí, sipí, až to hrôza;
hučí večer, fučí ráno
nemóresná zmij, skleróza.

Nedožičí šeptu, hlásku,
by mi vyznal, tak sub rosa,
tajnosť srdca, súcit, lásku,
nedopustí ver skleróza.

Neľaká sa rúrok, rýčov,
nezmrví ju mluna dóza;
posmech stvára z Urbančičov
neodbytná, zlá skleróza.

Bliktry Pešť jej, šuvichs Viedeň
humbug veršík, prosby próza.
V ušiach cíti, just! svoj éden
bezočivá saň, skleróza.

Nehne ztadiaľ v žitia chripte,
just! sa hrá na virtuóza!
Až v tichučkej zmĺkne krypte
psie čuridlo, psia skleróza.

W. 17. XI. 1901