E-mail (povinné):

Dlhomír Poľský:
Vesna života

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 59 čitateľov

Dedinský život


Medzi hájmi, medzi vrchmi —
to je vám len rozkoš, idyllické žitie!
Tu neznámy sveta trh mi,
nedurdí ma tartas, rušný lomoz, vytie.
Preslulý môj starý kaštieľ
neotriasa búrka, nelomcuje víchor.
Psích starostí mrzký chriašteľ,
strachu kuvik, vreskúň, naveky tu stíchol,
na môj’ veru stíchol.

Hrozná moja nadmoc, vláda,
hoc som nikda nedrel, za ňou sa nedriapal.
Mrknem okom, už sa vkráda,
ma naslúchať, tlum, snem, poňať slova zápal.
O nebi znie predmet reči?
ambrózia, nektar ľudu môjho údel.
Kto však, frčkár, pravde prieči,
pekla papek, týka presvedčí ho, kúdeľ,
bysťuže, haj, kúdeľ.

Pôvodný môj rozum, smysel,
nie bengalský ožiar, bleskot hrdopýškov.
Zbytky uč sa, fanfar, syseľ,
štverák, hlc babračku, ja sa sýtim kýškou.
Katechizmus, dávne dogmy,
to mi dosti, dosti, to mi ozaj všetkým!
Ztadiaľ hrčí vedy tok mi,
častujúci manstvo povedomím medkým,
nech som boží, medkým.

Iný zbožňuj, chváľ Homéra,
Danteho tuláctva nech si slávia, chvácu;
Shakespeare, Goethe, Slávy dcéra
neošudia bruška, plundier nepolácu.
Myriady hviezd, kráž algebry,
chémiu nech skúma fanta drobničkárov!
Nie Athén vzduch, strečky zebry —
bochník treba, švábka s kapustičky várou,
hej! dušenky, s várou.

Velebím té časy, krásné,
čo ma šťúply rechtor horlivo vzdelával.
Včuľ vysvitá, včuľ len jasne,
múdrosti mi koľký vštepil v lebku nával!
Bez jeho kníh, biflovačiek,
bez mašurky, Ryšky, živoril by biedno;
kdežto kúr včiľ, pluky kačiek,
husi, morky, jamník brúsia vôkol vedno,[20]
vidí blankyt, vedno.

Bečelí ma vrúcny národ,
prospešné čo, dobré, pchám do neho vždycky,
jako vyliezť treba z chmárot,
kečky, kaftan čistiť, hafriť heroicky.
Neduh padne, pliaga horká,
na felčiara, vodky škoda groše hádzať!
Čarodejník či bosorka
lacnejšie vie, lepšie s chorými zachádzať,
ozaj, vie zachádzať.

Keby mal kmit, chýru organ,
hej stotisíc hrmien! boly by fašiangy.
Vlastenectva svätý orkán
rachotil by vlasťou, rady shŕnal, rangy.
Keb’ to nieslo do podolka,
Svätopluka čvargy pratal by na jatku;
avšak tloská súc tobolka,
kresťansky len cítim, pestujem reč sladkú,
slovenskú tú, sladkú.

Toľko zdoby, toľko zásluh!
a zákutia vieska veľducha je bydlom.
Avšak, úfam, Parka má sluch,
vynurí ma azda, zveje šťastia krýdlom.
Zavetria ma, hej, za krátko,
hoc v chomáče kúrňav, rúče sa mi pritrú.
Bude zo mňa ablegátko,
vyštuchám si krížik — čo? biskupskú mitru!
prisám zemi, mitru.

Dl. 21. X. 1900



[20] vedno — spolu, do spolku




Dlhomír Poľský

— príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.