SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spyšnelá


Pri tom jačnom pri potôčku pekná, krásna višňa…
Prečože si, haj! devojná, prečo taká pyšná?
Studeň v duši, uškleb v tvári, pára očú: strelky —
Ah, nekvárže, neprekálaj srdca môjho celky!

Popri jarku, pod krovinkou, žalostný lká slávik…
Zkiaď, tvrdý tvor! tá vrtošnosť, pohrdlivý návyk?
Hruď mi sviera, vzdych sa valí, kropaj slzí spiecha,
jaký som, ah! zavdal úraz, aký spáchal hriech ja?

Objaví sa plachý vetrík, zašuchotí listím…
Počkaj, spurná, skáre ťa Boh, skáre trestom istým,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
žes’ nevšimla, zapovrhla útlej lásky plápol,
vhlbi srdca súžby bôľov urobila zápol.

Žblnká vlnka, chvatom chváce spŕchly kvet, skvost višne…
Ej, ošumie šumné hoľča nástojčivé, pyšné!
Zdoby zelín, vaby stromov, rumeň líčok zvädnú,
pajeď času strhá krásu spupnej víly, vnadnú.

Dl. 25. V. 1899