SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hej, už ten chodníček…


Hej, už ten chodníček trávičkou porásta,
švihák po ňom teskný chodieval k okienku;
k okienku tajnému techy loviť, šťastia;
za líčko poštipnúť štebotnú dievenku.

Hej, už to okienko hluché, pusté býva,
nehrkúta v ňom viac zadumaný párik.
Odletel holúbok a hrdlička sníva,
cupla si samotná suchý na konárik.

Chvelom na konárku ľútostí, žalostí,
túlavého táže často sa vetríka:
Príde-li môj ľúby, skytne s hrsť radosti?
Umrel duši lestnej, nechce falši rtíka!

Dl. 21. VII. 1900

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama