SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tíšeň


Odpratal sa hučný víchor,
  mier zavítal, nežný šum.
Aj v mojej mi hlave stíchol
  rozbroj mysle, vzbury um.

Pŕchnu, miznú čierné mračná,
  slnka terč sa objaví.
Aj v mojom sa nútri značná
  jasnosť rodí z húľavy.

Hlahol začne bodré vtáča,
  šumný spev mi požitom.
Duch môj v krásy svet sa vtáča,
  milým kŕmi sa citom.

Drahné zkrsnú mu spomienky
  drahých zábav, kratochvíľ;
vrelých túžob vonné vienky,
  čo si jednúc nalovil.

Znov’ precíti svornosť, lásku,
  nevinných snov, slasti smes;

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
k zvučných nót sa túli hlásku,
  jarej slýcha detvy ples.

V plese tomto, hej, zabudne,
  že mu dnešok ošumel;
techy vyschly, blaha studne,
  biedy hubí ho chumeľ.

Hej, zabudne: pospas vrátky,
  rozkoš: márna žblnky tvár.
Zrazu zhrmí — klesneš zpiatky
  nevrlých do žitia chmár.

Dl. 29. VIII. 1899