ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Odpratal sa hučný víchor,
mier zavítal, nežný šum.
Aj v mojej mi hlave stíchol
rozbroj mysle, vzbury um.

Pŕchnu, miznú čierné mračná,
slnka terč sa objaví.
Aj v mojom sa nútri značná
jasnosť rodí z húľavy.

Hlahol začne bodré vtáča,
šumný spev mi požitom.
Duch môj v krásy svet sa vtáča,
milým kŕmi sa citom.

Drahné zkrsnú mu spomienky
drahých zábav, kratochvíľ;
vrelých túžob vonné vienky,
čo si jednúc nalovil.

Znov’ precíti svornosť, lásku,
nevinných snov, slasti smes;
k zvučných nót sa túli hlásku,
jarej slýcha detvy ples.

V plese tomto, hej, zabudne,
že mu dnešok ošumel;
techy vyschly, blaha studne,
biedy hubí ho chumeľ.

Hej, zabudne: pospas vrátky,
rozkoš: márna žblnky tvár.
Zrazu zhrmí — klesneš zpiatky
nevrlých do žitia chmár.

Dl. 29. VIII. 1899